¹V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa.

²Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina:

³Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Prišli ste sa ma dopytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali — znie výrok Hospodina, Pána.

⁴Chceš ich súdiť, chceš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov

⁵a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku, prisahal som potomstvu Jákobovho domu a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh!

⁶V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vyvediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vyhliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín.

⁷Povedal som im: Každý nech odvrhne svoje ošklivé modly, ku ktorým upieral oči, a nech sa nepoškvrňuje egyptskými modlami. Ja som Hospodin, váš Boh.

⁸Oni sa však vzopreli a nechceli ma počúvať. Nikto neodvrhol ošklivé modly, ku ktorým upieral oči, ani neopustil egyptské modly. Vtedy som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým neskončí môj hnev proti nim v Egypte.

⁹Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, medzi ktorými boli oni, pred ktorých zrakmi som sa im dal spoznať, keď som ich viedol z Egypta.

¹⁰Keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť,

¹¹vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť.

¹²Dal som im aj svoje dni sobotného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.

¹³Dom Izraela sa mi však vzoprel na púšti. Nechodili podľa mojich ustanovení a zavrhli moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; i moje dni sobotného odpočinku veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že na púši vylejem na nich svoju prchkosť, až kým ich nezničí.

¹⁴Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred ktorých zrakmi som ich vyviedol.

¹⁵Predsa však som zdvihol ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najkrajšia zo všetkých krajín,

¹⁶pretože zavrhli moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje sobotné dni odpočinku znesväcovali, lebo ich srdce išlo za ich modlami.

¹⁷No moje oči sa zmilovali nad nimi, takže som ich nezničil, ani som s nimi neskoncoval na púšti.

¹⁸Ich synom na púšti som povedal: Nechoďte podľa ustanovení svojich otcov ani ich nariadenia nezachovávajte, ani sa nepoškvrňujte ich modlami!

¹⁹Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich,

²⁰sväťte moje dni sviatočného odpočinku, ktoré budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh.

²¹Synovia sa mi však vzopreli: nechodili podľa mojich nariadení, ani nezachovávali a neplnili moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; znesvätili i moje dni sobotného odpočinku. Tak som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým sa na púšti neprestanem na nich hnevať.

²²Predsa som si stiahol ruku späť a konal som pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred ktorých zrakmi som ich vyviedol.

²³No zdvihol som ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a že ich roztrúsim po krajinách,

²⁴pretože neplnili moje nariadenia a zavrhli moje ustanovenia, znesvätli moje dni sobotného odpočinku a svoje oči upierali k modlám svojich otcov.

²⁵Preto som im aj ja vydal nedobré ustanovenia a nariadenia, ktorých plnením nebudú žiť.

²⁶Poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby spoznali, že ja som Hospodin.

²⁷Preto hovor, človeče, k domu Izraela a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne.

²⁸Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, a uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje obety a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obety príjemnej vône a obetovali tam svoje nápojové obety.

²⁹Ja som im však povedal: Na akú výšinu to chodievate? Preto sa to až do dnešného dňa volá Výšina.

³⁰Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje ohavné modly?

³¹Aj donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes, a ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, dom Izraela? Akože žijem — znie výrok Hospodina, Pána — nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali.

³²To, čo vám prichádza na um, zaručene sa nestane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako pohania a rody v iných krajinách a budeme vzývať drevo a kameň!

³³Akože žijem — znie výrok Hospodina, Pána — ja budem kraľovať nad vami pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú na vás vylejem.

³⁴Vyvediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozptýlil pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú som na vás vylial.

³⁵Zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár.

³⁶Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egypta, tak sa budem súdiť s vami — znie výrok Hospodina, Pána.

³⁷Prevediem vás pod pastierskou palicou a uvediem vás do zväzku zmluvy.

³⁸No vylúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia. Vyvediem ich síce z krajiny, v ktorej žijú ako cudzinci, ale na pôdu Izraela nedôjdu. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.

³⁹Vy však, dom Izraela — tak hovorí Hospodin, Pán — ak ma nechcete počúvať, každý nech ide za svojimi modlami a slúži im. Neznesväcujte však už moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami.

⁴⁰Na mojom svätom vrchu, na vysokom vrchu Izraela — znie výrok Hospodina, Pána — tam mi bude slúžiť celý dom Izraela, všetci, ktorí sú v krajine. Tam ich milostivo prijmem a budem vyhľadávať vaše pozdvihované dávky i prvotiny vašich darov so všetkými vašimi posvätnými darmi.

⁴¹Pre príjemnú vôňu obiet vás milostivo prijmem, keď vás vyvediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás roztrúsil. Dokážem pred zrakmi pohanov, že som Svätý

⁴²a spoznáte, že ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom.

⁴³Tam sa rozpomeniete na svoje cesty i na všetky svoje skutky, ktorými ste sa poškvrňovali, a sami sebe sa budete hnusiť pre všetky svoje zlé skutky, ktoré ste popáchali.

⁴⁴Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď to urobím s vami pre svoje meno, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich zlých skutkov, dom Izraela — znie výrok Hospodina, Pána.