¹Toto hovorí Hospodin: Hľa, vzbudím proti Babylonu a proti obyvateľom Chaldejska ničivý vietor.

²Pošlem do Babylonu previevačov a tí ho prevejú, prečistia krajinu. Obsadia ho zo všetkých strán v deň nešťastia.

³Strelec nech nenapína svoj luk, nech sa nevypína vo svojom brnení. Nešetrite jeho mladíkov, vykonajte hubiacu kliatbu nad celým jeho vojskom.

⁴Nech padajú pobodaní v krajine Chaldejov a prebodnutí na jej uliciach.

⁵Veď Izrael a Júda nebudú svojím Bohom, Hospodinom zástupov, opustení ako vdova. Ich krajina je plná viny pred Svätým Izraela.

⁶Utečte z Babylona, každý nech si zachráni život, aby ste nezahynuli pre jeho vinu, lebo pre Hospodina je to čas pomsty a odplaty za jeho skutky.

⁷Zlatým kalichom bol Babylon v ruke Hospodina, opájal celú zem, z jeho vína pili národy, preto sa pomiatli.

⁸Náhle padol Babylon a roztrieskal sa, kvíľte nad ním, prineste balzam na jeho ranu, azda sa uzdraví.

⁹Liečili sme Babylon, ale neuzdravil sa. Opustite ho! Poďme, každý do svojej krajiny! Veď až po nebesá siaha súd nad ním a dvíha sa k oblakom.

¹⁰Hospodin vyviedol na svetlo našu spravodlivú vec. Poďte, ohlasujme na Sione dielo Hospodina, nášho Boha!

¹¹Ostrite šípy, naplňte tulce! Hospodin vzbudí ducha médskych kráľov, lebo proti Babylonu smeruje jeho úmysel zničiť ho. Veď to je Hospodinova pomsta, pomsta za jeho chrám.

¹²Proti babylonským hradbám zdvihnite zástavu, zosilnite stráž rozostavte hliadky, posilnite zálohy, lebo Hospodin má svoj úmysel, aj ho vykoná, to, čo povedal o obyvateľoch Babylonu.

¹³Ty, čo bývaš nad veľkými vodami, v hojnosti pokladov, prišiel tvoj koniec, naplnila sa miera tvojho zisku.

¹⁴Hospodin zástupov prisahal sám na seba: Naplním ťa ľuďmi ako kobylkami, spustia nad tebou víťazný pokrik.

¹⁵Zem utvoril svojou mocou, svet postavil svojou múdrosťou a svojím dôvtipom rozprestrel nebesá.

¹⁶Keď zaznie jeho hromový hlas, zahučia vody na nebesiach, od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu tvorí svoje blesky a zo svojich komôr vypúšťa vietor.

¹⁷Každý osprostel od svojho poznania, na hanbu vyšiel každý zlievač modiel, lebo iba klam sú jeho odliatky, niet v nich ducha.

¹⁸Ničotou sú, dielom na posmech, v čase svojho navštívenia zahynú.

¹⁹Takýto nie je údel Jákoba, ním je Tvorca všetkého a Izrael je jeho vlastný kmeň, Hospodin zástupov je jeho meno.

²⁰Si mojím kladivom, výzbrojou, tebou rozdrvím národy a tebou zničím kráľovstvá.

²¹Tebou rozdrvím koňa i jeho jazdca, tebou rozdrvím voz i pohoniča,

²²tebou rozdrvím muža i ženu, tebou rozdrvím starca i chlapca, tebou rozdrvím mládenca i pannu,

²³tebou rozdrvím pastiera i jeho stádo, tebou rozdrvím oráča i jeho záprah, tebou rozdrvím miestodržiteľov i správcov.

²⁴Odplatím Babylonu a všetkým obyvateľom Chaldejska všetko ich zlo, ktoré popáchali na Sione, pred vašimi očami — znie výrok Hospodina.

²⁵Pozri, som proti tebe, vrch nivočenia — znie výrok Hospodina — ktorý nivočíš celú zem. Vystriem svoju ruku proti tebe, zrútim ťa zo skál a urobím ťa vypáleným vrchom.

²⁶Nevezmú z teba uhoľný kameň ani kameň do základov. Budeš večnou pustatinou — znie výrok Hospodina.

²⁷Zdvihnite zástavu v krajine, zatrúbte na rohu medzi národmi, posväťte národy proti nemu, zvolajte proti nemu kráľovstvá: Ararat, Minni, Aškenaz, postavte proti nemu zástupynského pisára, žeňte kone ako roj kobyliek.

²⁸Posväťte národy proti nemu, médskeho kráľa s jeho vojvodcami, so všetkými jeho správcami a s celou krajinou, nad ktorou vládne.

²⁹Zem sa zatrasie a zachveje, lebo sa plní Hospodinov zámer proti Babylonu, aby urobil babylonskú krajinu neobývanou pustatinou.

³⁰Hrdinovia Babylonu prestali bojovať, sedia na ťažko prístupných miestach, vyschla im sila, stali sa ženami. Jeho príbytky podpálili a jeho závory polámali.

³¹Bežec predbieha bežca a posol predbieha posla, aby oznámili babylonskému kráľovi, že okrajová časť jeho mesta je dobytá.

³²Brody sú obsadené, tŕstie na močiaroch je vypálené, bojovníci sú zdesení.

³³Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Dcéra Babylonu je ako holohumnica, keď po nej šliapu, o chvíľu príde na ňu čas žatvy.

³⁴Zožral ma, strávil ma babylonský kráľ Nebúkadnecar a odložil ma ako prázdnu nádobu. Prehltol ma ako drak, naplnil si brucho mojimi pochúťkami a vypláchol ma.

³⁵Neprávosť spáchaná na mne a mojom tele nech prejde na Babylon, hovorí obyvateľka Siona, a moja krv na obyvateľov Chaldejska, hovorí Jeruzalem.

³⁶Preto toto hovorí Hospodin: Hľa, ja povediem tvoj spor, ja ťa pomstím. Vysuším jeho more a jeho pramene nechám vyschnúť.

³⁷Babylon bude hromadou skál, príbytkom šakalov, predmetom hrôzy a posmechu, bude bez obyvateľov.

³⁸Spolu budú revať ako levy, vrčať ako mláďatá levíc.

³⁹Keď sa rozohnia, pripravím im hostinu, napojím ich, že budú jasať, potom však zaspia večným spánkom a neprebudia sa — znie výrok Hospodina.

⁴⁰Povediem ich ako baránky na zabitie, ako barany s capmi.

⁴¹Ako bol dobytý a podmanený Šešak, chvála celej zeme, ako sa stal Babylon predmetom hrôzy medzi národmi!

⁴²More vystúpilo proti Babylonu, prikryl ho príval vĺn.

⁴³Jeho mestá sa stali predmetom hrôzy, vyprahnutou krajinou, stepou, krajinou, v ktorej nikto nebýva, cez ktorú človek neprejde.

⁴⁴Navštívim Béla v Babylone a vytiahnem mu z úst, čo prehltol. Nebudú sa viac k nemu hrnúť národy, hradba Babylonu padne.

⁴⁵Ľud môj, vyjdi spomedzi nich! Každý nech si zachraňuje život pred pálčivým hnevom Hospodina.

⁴⁶Nestrácajte odvahu a nebojte sa zvesti, ktorú počuť v krajine, keď v jednom roku príde jeden chýr a v druhom roku zas iný chýr, keď bude v krajine násilie a vladár bude proti vladárovi.

⁴⁷Preto, hľa, blíži sa čas, keď potrestám modly Babylonu, zahanbí sa celá jeho krajina a všetci jeho zranení popadajú v ňom.

⁴⁸Zaplesajú nad Babylonom nebesia i zem a všetko, čo je na nich, lebo od severu prídu proti nemu ničitelia — znie výrok Hospodina.

⁴⁹Aj Babylon musí padnúť pre prebodnutých Izraela, lebo aj pre Babylon padali prebodnutí celej zeme.

⁵⁰Vy, čo ste unikli meču, choďte bez zastavenia, spomeňte si z diaľky na Hospodina, nech vám príde na myseľ Jeruzalem.

⁵¹Hanbíme sa, lebo sme museli počúvať potupovanie, naša tvár je pokrytá pohanou, pretože cudzinci vnikli do svätých priestorov Hospodinovho domu.

⁵²Preto, hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina — keď potrestám jeho modly a v celej jeho krajine budú stonať ranení.

⁵³Keby Babylon vystúpil na nebesá a na výsostiach upevnil svoju moc, predsa odo mňa prídu naňho ničitelia.

⁵⁴Čuj volanie o pomoc z Babylonu a veľký lomoz z krajiny Chaldejov!

⁵⁵Veď Hospodin pustoší Babylon, odstráni z neho hlasnú vravu. Jeho vlny sa valia ako veľké vody, šíri sa ich hukot.

⁵⁶Ničitelia prichádzajú proti nemu, proti Babylonu, jeho hrdinov chytia, polámu im luky, veď Hospodin je Bohom odplaty, určite im odplatí.

⁵⁷Opojím jeho kniežatá i mudrcov, jeho miestodržiteľov, správcov a hrdinov, potom zaspia večným spánkom a neprebudia sa — znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hospodin zástupov.

⁵⁸Toto hovorí Hospodin zástupov: Široké hradby Babylonu budú zrúcané do základov a jeho vysoké brány budú spálené ohňom, takže národy sa umárajú nadarmo a kmene sa namáhajú pre oheň.

⁵⁹Poverenie, ktoré prorok Jeremiáš dal Serájovi, synovi Nériju, synovi Machséju, keď šiel s judským kráľom Cidkijom do Babylonu vo štvrtom roku jeho panovania. Serája sa staral o ubytovanie.

⁶⁰Jeremiáš zapísal do jednej knihy predpoveď o všetkom nešťastí, ktoré malo prísť na Babylon, všetky tieto slová napísané proti Babylonu.

⁶¹Jeremiáš povedal Serájovi: Keď prídeš do Babylonu, hľaď prečítať všetky tieto slová,

⁶²a povedz: Hospodin, ty si pohrozil tomuto miestu, že ho vyvrátiš, že ho viac nebude, nebude v ňom obyvateľov — ani ľudí, ani zvierat — bude večnou pustatinou.

⁶³Keď dočítaš knihu, priviaž o ňu kameň, hoď ju do stredu Eufratu,

⁶⁴a povedz: Takto sa ponorí Babylon a nepovstane z nešťastia, ktoré naň ja privediem, ale zahynie. Potiaľto sú Jeremiášove slová.