¹Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina v desiatom roku judského kráľa Cidkiju — to bol osemnásty rok Nebúkadnecara.

²Vtedy vojsko babylonského kráľa obliehalo Jeruzalem. Prorok Jeremiáš bol uväznený na nádvorí stráže, ktoré bolo v paláci judského kráľa.

³Keď ho judský kráľ Cidkija uväznil, vyčítal mu: Prečo prorokuješ: Toto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa a dobyje ho?

⁴Judský kráľ Cidkija neunikne z ruky Chaldejov, určite sa dostane do ruky babylonského kráľa, bude sa s ním zhovárať z tváre do tváre a uvidí ho zoči voči.

⁵Odvedie Cidkiju do Babylonu, kde zostane, kým ho nenavštívim — znie výrok Hospodina. Ak aj budete bojovať proti Chaldejom, neuspejete.

⁶Jeremiáš povedal: Takto mi zaznelo slovo Hospodina:

⁷Hľa, príde k tebe Chanameél, syn môjho strýka Šalluma, a povie: Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte, veď ty máš podľa príbuzenstva prednostné právo na jeho zakúpenie.

⁸Podľa Hospodinovho oznámenia aj prišiel ku mne Chananeel, syn môjho strýka, na nádvorie stráže a povedal mi: Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte na území Benjamína, veď ty máš prednostné právo na kúpu. Kúp si ho. Vtedy som spoznal, že to bolo Hospodinovo slovo.

⁹Kúpil som teda pole od Chananeéla, syna môjho strýka, ktoré je v Anatóte, a zaplatil som zaň striebro váhy sedemnásť šekelov.

¹⁰Napísal som kúpnopredajnú zmluvu, zapečatil som ju, odovzdal svedkom na overenie a na váhe som odvážil striebro.

¹¹Vzal som kúpnopredajnú zmluvu, zapečatenú podľa práva a poriadku, aj jej overený odpis.

¹²Kúpnopredajnú zmluvu som dal Báruchovi, Nérijovmu synovi, vnukovi Machséjovmu, pred očami svedkov, ktorí podpísali kúpnopredajnú zmluvu pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sedeli na nádvorí stráže.

¹³Pred ich očami som Báruchovi prikázal:

¹⁴Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú a otvorenú kúpnopredajnú zmluvu, vlož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali po mnohé dni.

¹⁵Veď toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: V tejto krajine sa ešte budú kupovať domy, polia a vinice.

¹⁶Keď som odovzdal kúpnopredajnú zmluvu Nérijovmu synovi Báruchovi, takto som sa modlil k Hospodinovi:

¹⁷Ach, Pane, Hospodin, pozri, ty si svojou veľkou mocou a vystretým ramenom utvoril nebesá a zem, tebe nijaký div nie je nemožný.

¹⁸Tisícom preukazuješ milosť, ale vinu otcov odplatíš do lona ich synom, ktorí prídu po nich. Si Boh najvyšší a najmocnejší, ktorého meno je Hospodin zástupov.

¹⁹Si veľký v múdrosti a mocný v skutkoch, tvoje oči dozerajú na všetky cesty ľudských synov, aby si každému odplatil podľa jeho cesty a podľa ovocia jeho skutkov.

²⁰Robil si znamenia a divy v Egypte a podnes ich robíš v Izraeli i medzi ľuďmi, čím si si urobil meno, ktoré máš podnes.

²¹Znameniami a divmi, svojou mocnou rukou, vystretým ramenom a veľkou hrôzou si vyviedol svoj ľud, Izrael, z Egypta.

²²Dal si im túto krajinu, ktorú si prísažne sľúbil ich otcom, a ktorá oplýva mliekom a medom.

²³Prišli a obsadili ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nechodili podľa tvojho zákona, ani nerobili nič z toho, čo si im prikázal robiť, preto si dopustil, aby ich postihlo celé toto nešťastie.

²⁴Pozri, násypy siahajú až po mesto, aby ho zaujali a dostalo sa do rúk Chaldejov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Plní sa, čo si povedal a ty to vidíš.

²⁵Teraz si mi povedal, Hospodin, môj Pane: Kúp si to pole za striebro a pozvi k tomu svedkov, hoci mesto sa aj tak dostane do rúk Chaldejov.

²⁶Jeremiášovi zaznelo od Hospodina toto slovo:

²⁷Pozri, ja som Hospodin, Boh celého tvorstva, je pre mňa azda nejaká vec nemožná?

²⁸Preto hovorí Hospodin toto: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk Chaldejov a do ruky Nebúkadnecara, babylonského kráľa, a on ho obsadí.

²⁹Chaldeji, ktorí útočia na toto mesto, vtrhnú doň, podpália ho, vypália aj domy, na ktorých strechách pálili kadidlo Baálovi a prinášali nápojové obety cudzím bohom, len aby ma dráždili.

³⁰Veď Izraeliti a Júdovci od mladosti robili len to, čo sa mi nepáči, veď Izraeliti ma iba dráždili skutkami svojich rúk — znie výrok Hospodina.

³¹Toto mesto odo dňa, keď ho postavili, až podnes ma iba hnevalo a zlostilo. Preto ho musím odstrániť spred svojej tváre

³²pre všetku zlobu Izraelitov a Júdovcov, ktorú popáchali sami, ich králi a kniežatá, kňazi a proroci, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema.

³³Obrátili sa ku mne chrbtom, nie tvárou, a hoci som ich stále poučoval, nepočúvali, neprijali výčitku,

³⁴ba umiestnili svoje ohavnosti v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili.

³⁵Postavili výšiny Baálovi v údolí Ben Hinnóm, aby prevádzali ohňom svojich synov a svoje dcéry na počesť Molocha, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, že by sa mali dopustiť takej ohavnosti, a tak zviedli Júdu na hriech.

³⁶Preto teraz Hospodin, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa dostane do ruky babylonského kráľa pomocou meča, hladu a moru, hovorí toto:

³⁷Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztrúsil vo svojom hneve, vo svojej zlosti a veľkej rozhorčenosti, privediem ich na toto miesto a usadím ich do bezpečia.

³⁸Budú mi ľudom a ja im budem Bohom.

³⁹Dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma báli po všetky dni, pre svoje dobro a pre dobro svojich synov.

⁴⁰Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem preukazovať dobro a vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodvrátili.

⁴¹Budem mať z nich radosť, aby som im preukazoval dobro celým svojím srdcom a celou svojou dušou a skutočne ich zasadil v tejto krajine.

⁴²Veď hovorí Hospodin toto: Ako som priviedol všetku túto pohromu na toto mesto, tak privediem naň aj všetko dobro, o ktorom som im hovoril.

⁴³Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine, o ktorej vy hovoríte: Je spustošená, bez ľudí a zvierat a dostáva sa do rúk Chaldejov.

⁴⁴Opäť sa budú kupovať polia za striebro, písať kúpnopredajné zmluvy, budú sa pečatiť a overovať svedkami v krajine Benjamína, v okolí Jeruzalema, v judských mestách, v horských mestách, v mestách na rovine a v mestách na juhu, až obrátim ich údel — znie výrok Hospodina.