¹Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina:

²Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Napíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal.

³Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina — keď zmením údel svojho ľudu, Izraela i Judska, hovorí Hospodin, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom a oni ju prevezmú do vlastníctva.

⁴Toto sú slová, ktoré hovoril Hospodin o Izraeli a Judsku:

⁵Takto hovorí Hospodin: Počuli sme vystrašený hlas, vládne úzkosť a pokoja niet.

⁶Pýtajte sa a pozrite, či môže muž porodiť. Prečo teda vidím, že každý muž má ruky na bedrách ako rodička? Každá tvár sa zmenila, zbledla.

⁷Beda, lebo veľký je tento deň, niet mu podobného, čas úzkosti pre Jákoba, ale bude z neho vyslobodený.

⁸V ten deň — znie výrok Hospodina zástupov — dolámem jarmo na ich šiji a roztrhám ich povrazy a cudzinci ich nebudú viac zotročovať.

⁹Budú slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu, a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.

¹⁰Ty sa však neboj, môj služobník Jákob — znie výrok Hospodina — nestrachuj sa Izrael, lebo, hľa, vyslobodím ťa z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny jeho zajatia. Jákob sa vráti a bude žiť v pokoji, bez starostí a nik ho nevystraší.

¹¹Ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil. Veď skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa rozptýlil. Iba s tebou neskoncujem, budem ťa karhať podľa práva, no bez trestu ťa nenechám.

¹²Toto hovorí Hospodin: Nezahojiteľný je tvoj úraz a boľavá je tvoja rana.

¹³Niet nikoho, kto by presadil tvoje právo, niet lieku na tvoj vred, nezaceľuje sa ti.

¹⁴Všetci, čo ťa milovali, na teba zabudli, nevyhľadávajú ťa, veď udrel som ťa ako nepriateľ, prísnym pokarhaním, pre veľkosť tvojej viny a množstvo tvojich hriechov.

¹⁵Čo kričíš pre svoj úraz? Tvoja bolesť je nevyliečiteľná. Pre veľkosť tvojej viny a množstvo tvojich hriechov som ti to urobil.

¹⁶Preto všetci, čo ťa požierajú, budú zožratí, všetci, čo ťa utláčajú, pôjdu do zajatia, tí, čo ťa plienia, stanú sa korisťou, a všetkých, čo ťa olupujú, vydám za lup.

¹⁷Uzdravím ťa, vyliečim ťa z tvojich rán — znie výrok Hospodina — veď ťa volajú Odohnaná, to je dcéra Sion, ktorú nikto nehľadá.

¹⁸Toto hovorí Hospodin: Určite zmením údel Jákobových stanov, zľutujem sa nad jeho príbytkami. Mesto bude opäť vybudované na svojom návrší a palác bude stáť na pôvodnom mieste.

¹⁹Bude z nich zaznievať chválospev vďaky a hlas natešených. Rozmnožím ich, neumenšia sa, dám im takú česť, že nebudú pokladaní za bezvýznamných.

²⁰Jeho synovia budú ako kedysi, jeho pospolitosť sa upevní predo mnou a potrescem všetkých jeho utláčateľov.

²¹Bude mať mocnára z vlastných radov, jeho panovník vyjde z jeho stredu. Pripustím ho k sebe a on sa ku mne priblíži. Veď kto nasadí svoj život, aby sa ku mne priblížil? — znie výrok Hospodina.

²²Budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.

²³Hľa, víchor Hospodinov, planie hnev, ženie sa povíchrica, ktorá sa krúti nad hlavami svojvoľníkov.

²⁴Neodvráti sa Hospodinov pálčivý hnev, kým nevykoná a nesplní zámery svojho srdca. Na konci dní to pochopíte.