¹Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho, potom sa oddá inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina celkom zneuctená? Ty si smilnila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? — znie výrok Hospodina.

²Pozdvihni si oči k výšinám a pozri tam, kde si nebola poškvrnená. Vysedávala si na cestách ako Arab na púšti. Znesvätila si krajinu smilstvami a svojimi zločinmi.

³Prestali dažde a nebolo ani neskorého dažďa. Ty si však mala čelo ako neviestka, vôbec si sa nehanbila.

⁴Pravda, teraz voláš na mňa: Otče, ty si predsa môj priateľ od mladosti.

⁵Či budeš natrvalo prechovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať? Takto hovoríš, ale robíš zle, ako len vládzeš.

⁶V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.

⁷Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra, judská nevernica.

⁸Videla, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej priepustný list, no judská nevernica, jej sestra, sa nebála, šla a smilnila aj ona.

⁹Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom.

¹⁰Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom, ale falošne — znie výrok Hospodina.

¹¹Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica.

¹²Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: Vráť sa, izraelská odpadlíčka! — znie výrok Hospodina. Moja tvár sa na vás nebude mračiť, Veď ja som milostivý — znie výrok Hospodina — nebudem sa hnevať naveky.

¹³Len uznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si blúdila na svojich cestách za cudzími bohmi, pod každý zelený strom, na môj hlas si však nedbala — znie výrok Hospodina.

¹⁴Vráťte sa, odpadlíci — znie výrok Hospodina — lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion.

¹⁵Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne.

¹⁶Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch — znie výrok Hospodina — nebudú už hovoriť: Archa Hospodinovej zmluvy! Nikto nebude na ňu myslieť, nebude ju spomínať ani po nej túžiť, ani ju viac nezhotovia.

¹⁷V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca.

¹⁸V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo.

¹⁹Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti vytúženú krajinu, najskvostnejšie dedičstvo národov? Povedal som: Budete ma volať: O tče môj a neodvrátite sa odo mňa.

²⁰No ako neverná žena opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili vy, dom Izraela, — znie výrok Hospodina.

²¹Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Hospodina, svojho Boha.

²²Vráťte sa, odpadlíci, vyliečim vás z odpadlíctva. Pozri, prichádzam k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Boh.

²³Naozaj, klamom sú kopce, lomoz na vrchoch. Naozaj v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela.

²⁴Hanba pohltila mozole našich otcov od našej mladosti, ich ovce, dobytok, synov i dcéry.

²⁵Ležíme vo svojej hanbe, pokrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti až podnes a neposlúchali sme Hospodina, nášho Boha.