1Hospodin mi povedal: Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu čitateľným písmom: Mahér Šálal Cháš Baz!

2Privolal som si hodnoverných svedkov, kňazov Uriju a Jeberekjáhovho syna Zacharju.

3Keď som sa potom priblížil k prorokyni, počala a porodila syna. Hospodin mi povedal: Nazvi ho Mahér Šálal Cháš Baz!

4Prv než chlapec bude vedieť zavolať: otec môj, mama moja, odnesú bohatstvo z Damasku a korisť zo Samárie pred asýrskeho kráľa.

5Hospodin dodal pre mňa ešte tieto slová:

6Pretože tento ľud zavrhol vody Šiloachu, ktoré tečú tíško, a teší sa z Recína a Remaljovho syna, Hebr.: rýchla korisť, náhly lup.

7preto, hľa, Pán privedie na nich dravé a veľké vody Eufratu — asýrskeho kráľa s celou jeho slávou, vystúpi nad svoje riečiská a pretečie všetky svoje brehy.

8Zabočí do Judska, rozvodní sa a preleje cez brehy, bude siahať až po krk a rozpäté ramená naplnia tvoju krajinu, Emanuel, po celej šírke.

9Spolčujte sa, národy, zúrte, deste sa, počúvajte všetky diaľavy sveta, zbrojte, ale deste sa, zbrojte, ale deste sa!

10Pripravujte plán, ale stroskotá, navrhnite niečo, ale neuskutoční sa to, pretože Boh je s nami.

11Takto mi povedal Hospodin, keď ťažko doľahla na mňa jeho ruka a varoval ma, aby som nešiel cestou tohto ľudu.

12Nenazývajte sprisahaním všetko, čo tento ľud nazýva sprisahaním a čoho sa bojí, vy sa nebojte ani sa nestrachujte!

13Hospodina zástupov pokladajte za svätého, jeho sa bojte a pred ním sa strachujte!

14On bude svätyňou a kameňom úrazu, skalou na potknutie pre obidva domy Izraela, sieťou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema.

15Mnohí sa oň potknú, padnú a rozbijú sa, padnú do pasce a chytia sa.

16Zamlč svedectvo a zapečať náuku medzi mojimi učeníkmi.

17Budem čakať na Hospodina, ktorý si zakryl tvár pred domom Jákoba, a budem dúfať v neho.

18Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Hospodin, sme v Izraeli znakmi a znameniami od Hospodina zástupov, ktorý býva na vrchu Sion.

19Keď vám povedia: Dopytujte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepocú, tak im povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych, aby živí

20mali náuku a svedectvo?! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet úsvitu.

21Prejde krajinou zaťažený a hladný, a keď bude vyhladovaný, rozhnevá sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi i svojmu Bohu. Pozrie sa hore,

22potom sa pozrie na zem a vidí len úzkosť a tmu, tiesnivú temnotu a strašnú temnotu.

23Nebude tma tam, kde je teraz súženie. Predtým bola znevážená krajina Zebulon a Neftáli, potom sa však preslávi prímorskou cestou, Zajordánskom a pohanskou Galileou.

« 7 9 »