¹Keď si to kráľ Chizkija vypočul, roztrhol si šaty, obliekol si vrecovinou a šiel do Hospodinovho domu.

²Potom poslal správcu paláca Eljakíma, pisára Šebnu a starších z kňazov oblečených do vrecoviny k prorokovi Izaiášovi, synovi Amoca.

³Povedali mu: Takto hovorí Chizkija: Tento deň je deň úzkosti, trestu a hanby, lebo deti sú pripravené vyjsť z lona, ale niet sily na pôrod.

⁴Možno Hospodin, tvoj Boh, počuje slová rabšaka, ktorého poslal asýrsky kráľ, jeho pán, aby potupil živého Boha, a potrestá ho za slová, ktoré počul Hospodin, tvoj Boh. Pomodli sa za zvyšok, ktorý tu ešte je.

⁵Keď prišli služobníci kráľa Chizkiju k Izaiášovi

⁶a ten im povedal: Toto povedzte svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Nemaj strach z rečí, čo si počul, ktorými sa mi rúhali podriadení asýrskeho kráľa.

⁷Hľa, ja vkladám do neho ducha, že keď počuje správu, vráti sa do svojej krajiny a dám mu padnúť mečom vo vlastnej krajine.

⁸Keď sa rabšake vrátil, našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Libne; dopočul sa totiž, že odtiahol z Lakiša.

⁹O kúšskom kráľovi Tirhakovi počul: Vytiahol do boja proti tebe! Keď sa dozvedel, poslal k Chizkijovi poslov s odkazom:

¹⁰Judskému kráľovi Chizkijovi povedzte toto: Nech ťa nesklame tvoj Boh, v ktorého dúfaš, keď hovoríš, že Jeruzalem sa nedostane do rúk asýrskeho kráľa.

¹¹Sám si počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, keď vykonali na nich vojnovú kliatbu. A ty by si mal byť vyslobodený?

¹²Či bohovia tých národov, ktorým priniesli skazu moji otcovia, mohli vyslobodiť Gózan, Cháran, Recef, synov Edenu v Telassáre?

¹³Kde je kráľ Chamatu, kráľ Arpadu a kráľ mesta Sefarvajimu alebo Heny a Ivvy?

¹⁴Chizkija prevzal písmo z ruky poslov, prečítal ho, potom vystúpil do Hospodinovho domu a rozprestrel ho pred Hospodinom.

¹⁵A Chizkija sa modlil k Hospodinovi takto:

¹⁶Hospodin zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh nad všetkými kráľovstvami zeme, ty si utvoril nebesia i zem.

¹⁷Hospodin, nakloň svoje ucho a počúvaj! Hospodin, otvor svoje oči a pozri; počuj všetky Sancheríbove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu.

¹⁸Vskutku, Hospodin, asýrski králi zničili všetky krajiny a ich zem.

¹⁹Ich bôžikov pohádzali do ohňa, lebo oni nie sú Boh, ale sú dielo ľudských rúk, drevo a kameň, preto ich mohli zničiť.

²⁰Tak teda, Hospodin, náš Boh, vysloboď nás z jeho ruky, nech všetky kráľovstvá zeme poznajú, že ty, Hospodin, si jediný.

²¹Vtedy Izaiáš, Amocov syn, poslal Chizkijovi odkaz: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Prosil si ma kvôli asýrskemu kráľovi Sancheríbovi.

²²Toto je slovo, ktoré povedal Hospodin o ňom: Pohŕda tebou, posmieva sa ti, pokyvuje za tebou hlavou, dcéra jeruzalemská.

²³Komu si sa rúhal a posmieval? Proti komu si zvyšoval svoj hlas a pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Izraela!

²⁴Prostredníctvom svojich sluhov si sa rúhal svojmu Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som vystúpil na najvyššie vrchy, na najvzdialenejšiu časť Libanona. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho vyberané cyprusy. Vystúpil som na jeho najvyšší končiar a do jeho hustého lesa.

²⁵Kopal som a pil som vodu, šľapajami nôh som vysušil všetky rieky Egypta.

²⁶Nepočul si o tom? Oddávna som to pripravoval. Od dávnych dní som to zamýšľal a teraz som to uskutočnil: preto si mohol zmeniť opevnené mestá na spustnuté zrúcaniny.

²⁷Ich obyvatelia boli bezmocní, triasli sa a vyšli na hanbu, boli ako poľná tráva, ako čerstvá zeleň, ako burina na strechách, čo uschne skôr, než vyrastie.

²⁸Ja viem o tvojom odpočinku, o tvojom príchode i odchode, aj o tom, ako si zúril proti mne.

²⁹Pretože si zúril proti mne a tvoja nadutosť sa mi dostala do uší, vložím ti do nosa svoj krúžok a do úst svoju uzdu a privediem ťa späť po ceste, ktorou si šiel.

³⁰A toto bude znamením: Tento rok budete jesť, čo vyrastie bez sejby, druhý rok, čo vyrastie nadivoko, ale na tretí rok sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.

³¹Zvyšok Júdovho domu, ktorý zostal, dole zapustí korene a hore prinesie ovocie.

³²Lebo z Jeruzalema vzíde zvyšok a z vrchu Sion zostatok tých, čo prežili. Vykoná to horlivosť Hospodina zástupov.

³³Preto takto hovorí Hospodin o asýrskom kráľovi: Nevkročí do tohto mesta ani šíp ta nevystrelí, ani štítom naň nezaútočí, ani val proti nemu nenasype.

³⁴Vráti sa po ceste, ktorou prišiel, ale do tohto mesta nevkročí — znie výrok Hospodina.

³⁵Budem brániť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe samému a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.

³⁶Vtedy vyšiel Hospodinov anjel a v asýrskom tábore pozabíjal stoosemdesiatpäťtisíc ľudí. Keď ráno ľudia vstali, všade boli samé mŕtvoly.

³⁷Potom sa asýrsky kráľ Sancheríb pobral a vrátil sa bývať do Ninive.

³⁸Keď sa raz klaňal v chráme svojho boha Nisrócha, jeho synovia Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararát. Po ňom panoval jeho syn Asarchaddón.