1Národy, pristúpte a počúvajte, načúvajte, ľudia! Nech počúva zem a to, čo ju napĺňa, svet a všetko, čo z neho vzišlo.

2Lebo Hospodin je nahnevaný na všetky národy, je rozhorčený na všetky ich vojská, podrobil ich kliatbe záhuby, vydal ich na zabitie.

3Ich zabití budú pohodení, z ich mŕtvol bude vychádzať zápach, vrchy rozmoknú od ich krvi.

4Všetky nebeské zástupy ochabnú, nebesia sa zvinú ako zvitok a celé ich vojsko zoslabne, ako keď vädne lístie z viniča a padá ako z figovníka.

5Veď môj meč v nebesiach sa už dosť opojil, hľa, dopadne na Edóm, aby súdil ľud určený na záhubu.

6Meč Hospodina sa presýtil krvou, stučnel z tuku, z krvi býkov a capov, z tuku obličiek baranov, lebo Hospodin koná obetu v Bocre a veľké krviprelievanie v edómskej krajine.

7Padnú s nimi aj byvoly, junce i býky, ich zem presiakne krvou a ich pôda sa zasýti tukom.

8Veď prišiel deň Hospodinovej pomsty, rok odplaty pre spor Siona.

9Jeho potoky sa zmenia na smolu, prach na síru a jeho krajina bude horieť ako smola.

10V noci ani vo dne nevyhasne, neustále bude z nej vystupovať dym, z pokolenia na pokolenie bude pustá, nik cez ňu už nikdy neprejde.

11Zaujme ju pelikán a jež, sova a krkavec budú v nej bývať, roztiahne nad ňou povraz pustoty a olovnicu prázdnoty.

12Jej veľmoži budú volať: Niet kráľovstva! a všetky jej kniežatá zmiznú.

13Tŕním zarastú jej paláce, pŕhľavou a bodľačím jej pevnosti, bude príbytkom šakalov a obydlím pštrosov.

14Zíde sa púštna zver s hyenami, cap démon zavolá na svojho druha, utiahne sa tam lilít a odpočinie si.

15Zahniezdi sa tam had, znesie vajcia, vyliahnu sa mláďatá a zoskupí ich k sebe. Zaiste sa tam zhromaždia supy jeden po druhom.

16Skúmajte v Hospodinovej knihe a čítajte: Nikto z nich nebude chýbať, vzájomne sa nebudú vyhľadávať, lebo to prikázali Hospodinove ústa a jeho Duch ich zhromaždil.

17On sám ich vylosoval, jeho ruka im metrom rozdelila krajinu. navždy ju budú vlastniť, z pokolenia na pokolenie tam budú bývať.

« 33 35 »