¹Beda tým, čo zostupujú po pomoc do Egypta, spoliehajú sa na kone, zakladajú si na vozoch, lebo ich je mnoho, a na jazdcoch, lebo sú veľmi mocní, ale u Svätého v Izraeli pomoc nehľadajú, Hospodina sa nedopytujú.

²Lenže aj on je múdry. Privedie zlo, svoje slová neodvolá; povstane proti domu zločincov a proti pomocníkom páchateľov zla.

³Egypťania sú ľudia, nie Boh, ich kone sú telo, nie duch. Až Hospodin vystrie svoju ruku, potkne sa pomocník, padne aj ten, komu pomáhal, a všetci spolu zahynú.

⁴Hospodin prehovoril ku mne takto: Ako lev i levíča ručia nad svojou korisťou — hoci by na nich kričali mnohí pastieri, ich hlasu sa nezľaknú a pred ich krikom sa nestiahnu —, tak zostúpi Hospodin zástupov, aby bojoval na vrchu Sion, na jeho vyvýšenine.

⁵Ako vznášajúce sa vtáky, tak zatieni Hospodin zástupov Jeruzalem, ochráni ho a vyslobodí, ušetrí ho a zachráni.

⁶Synovia Izraela, vráťte sa k tomu, od ktorého ste sa úplne odvrátili,

⁷lebo v ten deň každý zavrhne svojich strieborných a zlatých bôžikov, ktorých zhotovili vaše ruky na hriech.

⁸Asýria padne, ale nie mečom človeka, strávi ju meč, ale nie ľudský. Aj keď unikla meču, jej mládenci budú zotročení.

⁹Jej skala sa od hrôzy rozsype, jej vodcovia sa zdesia pred znakom, — znie výrok Hospodina, ktorý má oheň na Sione, ohnisko má v Jeruzaleme.