¹Hospodin, ty si môj Boh, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno, lebo si uskutočnil obdivuhodné veci, tvoje odveké plány sú verné a pravdivé.

²Veď si zmenil mesto na kopu trosiek, opevnené mesto na zrúcaninu. Paláca cudzincov v meste už navždy niet, nebude vybudovaný.

³Preto ti mocný ľud bude vzdávať úctu, mestá krutých národov sa ťa budú báť.

⁴Veď si bol pevnosťou pre chudobného, baštou pre biedneho v jeho úzkosti, úkrytom pred búrkou, tieňom v horúčave, lebo dych tyranov je ako lejak, čo šľahá múr,

⁵ako horúčava na suchej zemi. Umlčal si hluk cudzincov ako páľavu v tieni mraku, stlmil si spev tyranov.

⁶Hospodin zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu s vyberanými jedlami a vínami, s výdatnými jedlami a najlepšími vínami;

⁷Na tomto vrchu odstráni závoj, ktorý zahaľuje všetkých ľudí, prikrývku, čo zakrýva všetky národy.

⁸Navždy pohltí smrť a Pán, Hospodin, zotrie slzu z každej tváre, odstráni potupu svojho ľudu z celej zeme, lebo Hospodin prehovoril.

⁹V ten deň sa povie: Hľa, on je náš Boh, v neho sme dúfali, on nás spasí! On je Hospodin, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!

¹⁰Hospodinova ruka spočinie na tomto vrchu a Moáb bude pošliapaný namiesto neho, ako býva utlačená slama na hnojisku.

¹¹Bude z neho naťahovať ruky, ako ich rozťahuje plavec pri plávaní, zrazí jeho pýchu aj šikovnosť jeho rúk.

¹²Tvoje vysoké opevnené múry zníži, zrazí, zvrhne na zem až do prachu.