1Výrok o Údolí videnia: Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,
2mesto plné kriku, mesto rozbúrené a jasajúce? Tvojich mŕtvych neprebodli mečom, nepadli v boji.
3Všetci tvoji náčelníci ušli spolu a zajali ich bez použitia luku; všetkých tvojich, čo našli, do jedného zajali, hoci ušli ďaleko.
4Preto hovorím: Nepozerajte na mňa, budem horko plakať. Neusilujte sa ma potešovať nad skazou dcéry môjho ľudu!
5Veď je to deň zmätku, podrobenia a chaosu, deň Pána, Boha zástupov, v Údolí videnia. Podkopávajú sa múry a k hore zaznieva krik o pomoc.
6Elám zdvihol tulec, má bojovníkov na vozoch i jazdcov; Kír odkryl štít.
7Tvoje nádherné údolia sú plné vozov, jazdci zaujali postavenie pred bránami,
8Júdovi bola odňatá záštita. V ten deň ste pozerali na výzbroj Lesného domu
9a videli ste, že Dávidovo mesto má mnoho trhlín. Zhromažďovali ste vodu do Dolného rybníka,
10počítali ste domy Jeruzalema, rúcali ste domy na spevnenie hradieb,
11medzi hradbami ste urobili nádrž na vodu Starého rybníka. Nepozerali ste však na toho, čo to urobil, a toho, čo to oddávna tvoril, ste nevideli.
12V ten deň vás, Pán, Boh zástupov, vyzval, aby ste plakali a nariekali, oholili si hlavu a obliekli si vrecovinu,
13ale namiesto toho radosť a jasot, zabíjate dobytok, zarezávate ovce, jete mäso a pijete víno: Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme.
14Vtedy Hospodin zástupov vyjavil môjmu sluchu: Iste sa vám neodpustí táto vina, dokiaľ nepomriete, povedal Pán, Boh zástupov.
15Takto hovorí Pán, Boh zástupov: Choď, zájdi za Šebnom, správcom paláca, a povedz mu:
16Čo tu hľadáš a koho tu máš, že si si tu vytesal hrob? Vytesal si svoj hrob vysoko, do skaly si vysekal svoj príbytok.
17Pán ťa však násilne odvrhne, hrdina, pevne sa ťa zmocní,
18tuho ťa zovrie, ako loptu ťa odhodí do šírej krajiny. Tam zomrieš, tam skončia tvoje slávne vozy, ty hanba domu tvojho pána.
19Vytlačím ťa z tvojho miesta, z tvojho úradu ťa zhodím.
20V ten deň zavolám na svojho služobníka Eljákima, syna Chilkiju,
21oblečiem ho do tvojej tuniky, opášem ho tvojím pásom a odovzdám mu tvoju moc, bude otcom pre obyvateľov Jeruzalema a pre dom Júdu.
22Na plecia mu dám kľúč od Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezatvorí a keď zatvorí, nikto neotvorí.
23Zatlčiem ho ako kolík na pevné miesto, stane sa slávnym trónom pre dom svojho otca.
24Zavesia naň celú ťarchu domu jeho otca, výhonky a výrastky, všetky malé nádoby od misiek až po všetky krčahy.
25V ten deň — znie výrok Hospodina zástupov — kolík osadený na pevnom mieste sa pohne, zlomí sa a padne, odstránená bude ťarcha, ktorá bola na ňom, lebo Hospodin prehovoril.