¹Kiež by si bol mojím bratom, ktorý sal z pŕs mojej matky! Keby som ťa na ulici stretla a vybozkávala ťa, nik by mnou neopovrhoval.

²Vzala by som ťa a viedla do domu mojej matky. Ty by si ma učil a ja by som ťa pohostila koreneným vínom, muštom z granátových jabĺk.

³Ľavicu svoju má pod mojou hlavou a pravicou ma objíma.

⁴Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, neprebúdzajte a neroznecujte lásku, kým sa jej to nebude páčiť.

⁵Kto to vystupuje z púšte, opierajúc sa o svojho milého? Pod jabloňou som ťa vzrušovala. Tam tvoja matka dostala bolesti pri tvojom narodení, tam zľahla v pôrodných bolestiach tá, čo ťa zrodila.

⁶Polož si ma ako pečatidlo na svoje srdce, ako pečatidlo na svoje rameno, lebo láska je mocná ako smrť a nenávisť krutá ako podsvetie. Jej žiara je ohnivá ako najsilnejší plameň.

⁷Lásku nemôže uhasiť množstvo vody, ani rieky ju nemôžu odplaviť. Ak by chcel niekto dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, veľmi by ním pohrdli.

⁸Máme malú sestru, ešte nemá prsníky. Čo urobíme s našou sestrou v deň, keď o ňu požiadajú?

⁹Ak je hradbou, vybudujeme na nej strieborné cimburie, ak je bránou, zatarasíme ju cédrovou doskou.

¹⁰Ja som hradba a moje prsia sú veže! Vtedy som sa pre neho stala tou, ktorá vychádza s ponukou pokoja.

¹¹Šalamún mal vinicu v Baál Hamóne, tú vinicu zveril strážcom. Každý by dal za jej plody tisíc strieborných.

¹²Moju vinicu, tú, čo mi patrí, mám pred sebou. Šalamún, nechaj si svojich tisíc i dvesto pre strážcov jeho ovocia.

¹³Druhovia, ktorí sedávajú v záhradách, pozorne vnímajú tvoj hlas. Dovoľ aj mne načúvať!

¹⁴Milý môj, uteč, buď podobný gazele alebo mladému jeleňovi na balzamových vrchoch! Izai áš I.