1Som ruža šáronská, ľalia údolí.
2Ako ľalia medzi bodliakmi je moja priateľka medzi devami.
3Ako jabloň v lesnom poraste je môj milý medzi mládencami. Po jeho tôni som veľmi túžila, sadla som si a jeho ovocie je sladké pre moje podnebie.
4Zaviedol ma do vínnej pivnice, jeho vlajkou nado mnou bola láska.
5Posilnite ma hroznovými koláčmi, osviežte ma jablkami, lebo som chorá od lásky.
6Ľavicu svoju má pod mojou hlavou a pravicou ma objíma.
7Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, pri gazelách alebo laniach, neprebúdzajte a neroznecujte lásku, kým sa jej to nebude páčiť!
8Čuť môjho milého, hľa, to on prichádza. Po vrchoch skáče, po kopcoch poskakuje.
9Môj milý je podobný gazele alebo jelenčaťu. Hľa, on stojí za naším múrom, nazerá cez okno, díva sa cez mreže.
10Ozval sa môj milý a povedal mi: Vstaň, moja priateľka, kráska moja, a poď!
11Pozri, veď zima prešla, dážď ustal, odtiahol preč.
12Kvety sa zjavujú na zemi, čas spevu sa priblížil, aj hlas hrdličky počuť v našom kraji.
13Na figovníku rastú mladé plody a kvety viniča rozdávajú vôňu. Vstaň, moja priateľka, kráska moja, a poď!
14Holubica moja v trhlinách skál, skrytá v skalných previsoch, ukáž mi svoju tvár, dožič mi čuť tvoj hlas, veď tvoj hlas je príjemný a tvoja tvár ľúbezná.
15Pochytajte nám líšky, líštičky maličké, čo ničia vinice. Veď naše vinice už kvitnú.
16Milý môj patrí mne a ja jemu, tomu, čo pasie medzi ľaliami.
17Prv ako zavanie deň a stratí sa každý tieň, obráť sa, milý môj, buď podobný gazele alebo jelenčaťu na béterských vrchoch!