¹Je zlo, ktoré som videl pod slnkom, a veľa je ho na ľuďoch:

²Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, poklady, slávu a jeho duša nemá nedostatok v ničom, po čom by túžil, ale Boh mu nedožičí, aby z toho užíval, lebo niekto cudzí to užíva. Je to márnosť a zlá choroba.

³Keby niekto splodil aj sto detí, žil by mnoho rokov a jeho roky by mali mnoho dní, ale jeho duša by sa dobra nenasýtila, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo, tak o ňom hovorím: Mŕtvy plod je na tom lepšie ako on.

⁴V márnosti totiž prišiel, v tme odíde a jeho meno je zahalené tmou.

⁵Nevidel slnko, ani ho nepoznal, skôr taký má pokoj ako ten druhý,

⁶ktorý aj keby žil dvetisíc rokov, dobro by nevidel. Či nejdú všetci na jedno miesto?

⁷Všetka námaha človeka je kvôli ústam, ale duša sa nemôže upokojiť.

⁸Veď akúže má výhodu múdry pred hlupákom, akúže bedár, ktorý vie, ako má v živote chodiť?

⁹Lepšie je pozerať očami ako blúdiť dušou, aj to je márnosť a honba za vetrom.

¹⁰Čo bolo, dávno bolo pomenované, a je známe, že človek sa nemôže súdiť s tým, kto je silnejší než on.

¹¹Mnohé slová totiž množia márnosť a čo to osoží človeku?

¹²Kto totiž vie, čo je dobré pre človeka v stanovenom počte dní jeho márneho života, ktoré prežije ako tieň? Veď kto oznámi človeku, čo bude po ňom pod slnkom? Čo je lepšie?