¹Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky, keď povieš: Nemám v nich záľubu.

²Skôr než sa zatmie slnko, svetlo, mesiac a hviezdy a oblaky sa vrátia po daždi,

³vtedy sa strážcovia domu budú triasť, skrivia sa silní muži, čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo, a zatemnia sa, čo vyzerajú z okien.

⁴Zavrú sa dvere na ulicu, stlmí sa hlas mlyna a zmení sa na hlas vtáka. Aj piesne budú znieť tlmene.

⁵Vyvýšeniny budú vzbudzovať strach a cesta bude postrachom. Rozkvitne mandľovník, kobylka stratí silu, kapary sa minú účinku. Človek totiž ide do svojho večného domu a na ceste sa zoskupujú smútiaci.

⁶Skôr, než sa roztrhne strieborný motúzik Kohelet — a rozbije sa zlatá čaša, roztriešti sa džbán nad prameňom, poláme sa koleso na studni,

⁷prach sa vráti do zeme, tak ako bol, a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.

⁸Márnosť márností, povedal Kazateľ, všetko je márnosť.

⁹Okrem toho, že Kazateľ bol mudrc, vyučoval ľud poznaniu, uvažoval, skúmal a usporadúval mnohé príslovia.

¹⁰Kazateľ sa usiloval nájsť vhodné slová, spoľahlivo napísané slová pravdy.

¹¹Ako ostne sú slová múdrych a ako vbité klince sú zbierky prísloví — jeden pastier ich dal.

¹²Okrem týchto vecí, syn môj, maj sa na pozore! Písaniu kníh nieto konca kraja a mnohé premýšľanie unavuje telo.

¹³Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka!

¹⁴Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé.