¹Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala.

²Pozabíjala dobytok, namiešala víno aj stôl prestrela.

³Vyslala svoje slúžky a z najvyššieho bodu mesta volá:

⁴Kto je prostoduchý, nech zabočí sem! Nerozumným hovorí:

⁵Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala!

⁶Zanechajte prostoduchosť a budete žiť, kráčajte po ceste rozumnosti.

⁷Kto dohovára posmeškárovi, utŕži hanbu, kto karhá hriešnika, potupu.

⁸Nekarhaj posmeškára, aby ťa neznenávidel, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.

⁹Poraď múdremu a bude ešte múdrejší, pouč spravodlivého a rozšíri si poznanie.

¹⁰Začiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom, v poznaní Najsvätejšieho spočíva rozumnosť.

¹¹Veď vďaka mne sa rozmnožia tvoje dni a pridajú sa ti roky života.

¹²Ak si múdry, sám pre seba si múdry, ak si však posmešník, sám sa budeš zodpovedať.

¹³Pani Hlúposť je nepokojná, neviazaná, ničomu nerozumie.

¹⁴Vysedáva pri dverách svojho domu na najvyššom bode mesta,

¹⁵aby pozvala okoloidúcich, čo kráčajú priamo svojimi cestami.

¹⁶Kto je prostoduchý, nech zabočí sem! Nerozumným hovorí:

¹⁷Ukradnutá voda je sladká, jedlo požívané v skrytosti je chutné.

¹⁸Lenže nevie, že sú tam tiene mŕtvych a že jej hostia sú v hlbinách podsvetia.