¹Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň: Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora.

²Mojou silou a ochranou je Hospodin, on sa mi stal spásou. On je môj Boh, velebím ho; Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať.

³Hospodin je bojovník; jeho meno je Hospodin.

⁴Faraónove bojové vozy aj s vojskom vrhol do mora, výkvet jeho vojska zahynul v Červenom mori.

⁵Prahlbiny ich pokryli, ako kameň klesli do hlbín.

⁶Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená, tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa.

⁷Velebou svojej slávy ničíš svojich odporcov. Posielaš svoj hnev, čo ich spáli ako slamu.

⁸Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody, ako hrádza stáli prúdy, uprostred mora stuhli priepastné hlbiny.

⁹Nepriateľ povedal: Rozbehnem sa, chytím ich, rozdelím korisť, upokojím si dušu, vytasím meč, moja ruka sa ich zmocní.

¹⁰Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách.

¹¹Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin? Kto sa ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály?

¹²Vystrel si pravicu, zem ich pohltila.

¹³Milosťou svojou viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil svojou silou a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku.

¹⁴Počuli to národy, chveli sa; Filištíncov zachvátila hrôza.

¹⁵Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, vojvodcov Moábu ovládol strach; všetkých Kanaánčanov zovrela úzkosť.

¹⁶Doľahla na nich hrôza a strach; mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň, kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel, kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil.

¹⁷Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš, kde si si, Hospodin, pripravil príbytok, kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok.

¹⁸Hospodin kraľuje naveky a navždy.

¹⁹Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu.

²⁰Prorokyňa Mária, Áronova sestra, vzala do ruky bubon a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali.

²¹Mária im predspevovala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil! Koňa i jeho jazdca zmietol do mora.

²²Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Červeného mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli.

²³Došli do Máry, no vodu z Máry nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mára.

²⁴Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť?

²⁵On volal k Hospodinovi a Hospodin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda osladla. Tam dal Hospodin ľudu ustanovenie a právne predpisy, tam ho skúšal.

²⁶Povedal: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár.

²⁷Potom prišli do Élimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.