¹Hospodin povedal Mojžišovi:

²Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či z ľudí, alebo z dobytka. Je to moje!

³Mojžiš povedal ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z E gypta, z domu otroctva. Hospodin vás odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kysnuté.

⁴Odchádzate dnes, v mesiaci abíb.

⁵Keď ťa Hospodin vovedie do krajiny Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Chivvijov a Jebúsejov, ktorú sa tvojim otcom zaviazal prísahou dať tebe — krajinu oplývajúcu mliekom a medom — vtedy budeš v nej v tomto mesiaci konať tento obrad.

⁶Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a siedmy deň bude slávnosť na počesť Hospodina.

⁷Nekvasené chleby sa budú jesť sedem dní. Nič kvasené sa nesmie u teba nájsť. Na celom tvojom území sa nesmie objaviť nič kysnuté.

⁸V ten deň to svojmu synovi vysvetlíš takto: To je za to, čo mi preukázal Hospodin, keď som vychádzal z E gypta.

⁹Budeš to mať ako znamenie na svojej ruke, ako pamätný znak medzi svojimi očami, aby Hospodinov zákon zostal v tvojich ústach, lebo Hospodin ťa mocnou rukou vyviedol z E gypta.

¹⁰Toto ustanovenie budeš rok čo rok zachovávať v určený čas.

¹¹Keď ťa Hospodin privedie do krajiny Kanaánčanov, ako to pod prísahou sľúbil tebe a tvojím otcom, keď ti ju dá,

¹²všetko, čo otvára materské lono, dáš Hospodinovi, aj prvorodeného zo svojho dobytka. Všetko, čo budeš mať mužského rodu, bude patriť Hospodinovi.

¹³Každého prvorodeného osla vykúpiš ovcou. Keby si ho nemohol vykúpiť, zlomíš mu šiju. Musíš však vykúpiť každého prvorodeného zo svojich synov.

¹⁴Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn spýta, čo to znamená, odpovieš mu: Hospodin nás vyviedol mocnou rukou z E gypta, z domu otroctva.

¹⁵Keď nás faraón tvrdohlavo odmietal prepustiť, Hospodin usmrtil všetko prvorodené v E gypte: od prvorodeného z ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Hospodinovi všetko mužského rodu, čo otvára materské lono, všetkých prvorodených synov vykupujem.

¹⁶To bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný znak medzi očami, lebo Hospodin nás mocnou rukou vyviedol z Egypta.

¹⁷Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou, ktorá vedie územím Filištíncov, hoci bola kratšia. Boh totiž povedal: Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta.

¹⁸Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Červenom mori. Izraeliti odišli z E gypta v usporiadaných zástupoch.

¹⁹Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti. Ten totiž zaviazal Izraelitov prísahou: Boh vás určite navštívi, potom odneste odtiaľto aj moje kosti.

²⁰Keď odišli zo Sukkótu, utáborili sa v Étame, na okraji púšte.

²¹Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou.

²²Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.