¹Boh pomsty, Hospodin, Boh pomsty, zaskvej sa!

²Povstaň, Sudca zeme, pyšným daj odplatu.

³Dokedy, Hospodin, budú bezbožníci, dokedy budú bezbožníci jasať?

⁴Hovoria rúhavo a vyzývavo, vystatujú sa všetci zločinci.

⁵Šliapu po tvojom ľude, Hospodin, utláčajú tvoje dedičstvo.

⁶Vraždia vdovy a cudzincov, zabíjajú siroty.

⁷Hovoria: Hospodin to nevidí, Jákobov Boh si to nevšíma.

⁸Majte rozum, vy tupci z ľudu! Vy nerozumní, kedy zmúdriete?

⁹Či nepočuje ten, kto stvoril ucho? Či nevidí ten, kto stvárnil oko?

¹⁰Či netrestá ten, kto karhá národy? Veď on učí človeka múdrosť!

¹¹Hospodin pozná zmýšľanie človeka, vie, že je len číra márnosť.

¹²Blahoslavený, koho ty, Hospodin, karháš, vyučuješ podľa svojho zákona,

¹³aby si mu doprial oddych pred príchodom zlých dní, kým sa bezbožníkovi nevykope jama.

¹⁴Veď Hospodin svoj ľud nezavrhne, neopustí svoje dedičstvo.

¹⁵Na súde opäť zavládne spravodlivosť, pôjdu za ňou všetci, čo majú úprimné srdce.

¹⁶Kto sa ma zastane proti zlosynom? Kto sa postaví za mňa proti páchateľom bezprávia?

¹⁷Keby mi nebol pomohol Hospodin, takmer by som sa bol ocitol v ríši ticha.

¹⁸Keď hovorím: Noha sa mi kĺže, tvoja milosť ma podopiera, Hospodin.

¹⁹Keď mi príval starostí zviera vnútro, tvoja útecha dušu mi oblaží.

²⁰Či môže byť tvojím spojencom trón skazy, čo pod zdaním práva pácha samú krivdu?

²¹Úskočne ohrozujú život spravodlivého a obviňujú nevinnú krv.

²²No Hospodin je mojou pevnosťou, môj Boh skalnou skrýšou.

²³Odplatí im ich neprávosť, ich vlastnou zlobou ich zničí, zničí ich Hospodin, náš Boh.