¹Modlitba Mojžiša, Božieho muža. Pane, býval si nám príbytkom z pokolenia na pokolenie.

²Skôr ako sa vrchy zrodili, skôr než vznikla zem a svet, od vekov naveky ty si Boh.

³Človeka vraciaš do prachu, hovoríš: Vráťte sa, synovia človeka.

⁴Veď tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajšok, čo sa pominul, ako čas nočnej stráže.

⁵Odplavuješ ich, sú ako sen, ako tráva, čo pučí zrána;

⁶zrána rozkvitá a rastie, na večer vädne a uschýna.

⁷Od hnevu tvojho hynieme; desí nás tvoja prchkosť.

⁸Kladieš si naše viny pred seba, tajnosti do svetla svojej tváre.

⁹Všetky dni naše miznú v tvojom hneve, roky sa nám končia ako vzdych.

¹⁰Počet našich rokov býva sedemdesiat, pri väčšej sile aj osemdesiat; ich pýchou je len lopota a strasť, rýchlo sa pominú a my odlietame.

¹¹Akoby sa nebál tvojej prchkosti, kto pozná silu tvojho hnevu?

¹²Nauč nás počítať naše dni, aby sme získali múdre srdce.

¹³Vráť sa, Hospodin! Dokedy? Preukáž milosť svojim sluhom!

¹⁴Nasýť nás zrána svojou milosťou, aby sme každý deň radostne plesali.

¹⁵Toľko dní nás potešuj, koľko bolo dní poníženia a rokov, počas ktorých nám bolo zle.

¹⁶Zjav svoje dielo na svojich sluhoch a na ich synoch svoju velebu.

¹⁷Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami. Upevni dielo našich rúk, upevni dielo našich rúk.