1Pieseň. Žalm Kórachovcov. Zbormajstrovi na nápev: Máchalat leannót32. Poučný žalm Hémana Ezrachovca33.
2Hospodin, Boh mojej spásy, k tebe volám dňom i nocou.
3Kiež moja modlitba prenikne k tebe, nakloň ucho k môjmu náreku!
4Moja duša sa presýtila trápením, môj život sa už dotkol ríše mŕtvych.
5Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily.
6Mám miesto medzi mŕtvymi, zabitými, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomenieš, ktorí sú ti vytrhnutí z ruky.
7Vrhol si ma do najhlbšej jamy, do najtemnejších hlbín.
8Doľahol na mňa tvoj hnev, zmietlo ma tvoje vlnobitie. — Sela —
9Vzdialil si odo mňa mojich známych, sprotivil si ma pred nimi. Som uväznený, nemôžem vyjsť.
10Zrak mi zármutkom slabne. Celý deň volám k tebe, Hospodin, vystieram k tebe ruky.
11Či mŕtvym budeš robiť divy? Vstanú azda tiene mŕtvych, aby ťa chválili? — Sela —
12Dá sa v hrobe hovoriť o tvojej milosti a v ríši zániku o tvojej vernosti?
13Vie sa v temnote o tvojich divoch, o tvojej spravodlivosti v krajine zabudnutia?
14Ja však volám k tebe o pomoc, Hospodin, hneď zrána sa k tebe vznáša moja modlitba.
15Prečo si zavrhol moju dušu, Hospodin, a skrývaš svoju tvár predo mnou?
16Od mladosti som zúbožený a hyniem, znášam tvoje hrôzy a som bezradný.
17Tvoj prudký hnev sa prevalil cezo mňa a tvoje hrozivé zásahy ma zničili.
18Valia sa na mňa každodenne ako voda, obkľučujú ma zo všetkých strán.
19Vzdialil si odo mňa priateľa a druha, spoločníkom sa mi stala temnota.