¹Pre zbormajstra Jedutúna. Dávidov žalm.

²Len v Bohu sa upokojí moja duša, lebo od neho je moja spása.

³Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem príliš otrasený.

⁴Dokedy budete dorážať na človeka a všetci mu hroziť vraždou? Je ako stena na spadnutie, ako múr, čo sa rúca.

⁵Len o tom sa radia, ako ho strhnúť z výšky. Milujú lož. Ústami žehnajú, no srdcom preklínajú. — Sela —

⁶Len v Bohu sa upokojí moja duša, lebo od neho je moja nádej.

⁷Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem otrasený.

⁸V Bohu je moja spása a moja česť. Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh.

⁹Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom. — Sela —

¹⁰Pozemšťania sú ako dych, ľudia sú len klam. Na váhach sú všetci ľahší, než je dych.

¹¹Nespoliehajte sa na útlak, neskladajte márnu nádej do zbojstva. Ak pribúda majetok, neupínajte k nemu srdce.

¹²Raz prehovoril Boh, dvoje som z toho vyrozumel: Bohu patrí moc.

¹³U teba, Pane, je milosť, ty iste odplatíš každému podľa jeho skutkov.