¹Zbormajstrovi pri hre na strunovom nástroji. Dávidov poučný žalm.

²Počúvaj, Bože, moju modlitbu, neskrývaj sa pred mojou úpenlivou prosbou!

³Pozorne ma vypočuj a odpovedz mi! Som znepokojený a vzdychám

⁴pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka. Vháňajú ma do nešťastia a napádajú ma v hneve.

⁵Srdce sa mi zviera v hrudi, ovládli ma hrôzy smrti.

⁶Strach a chvenie prišli na mňa. Premohla ma hrôza.

⁷Povedal som si: Kiežby som mal krídla holubice! Odletel by som a býval inde.

⁸Naozaj by som ďaleko zaletel, a býval na púšti. — Sela —

⁹Ponáhľal by som sa do bezpečia pred prudkým vetrom, pred víchricou.

¹⁰Zmäť ich, Pane, jazyky im rozdeľ, lebo v meste vidím násilie a hádky.

¹¹Dňom i nocou ho obchádzajú po hradbách, uprostred neho je ničomnosť a utrpenie.

¹²Skaza je v jeho strede. Z jeho ulíc nemizne útlak a klam.

¹³Keby ma tupil nepriateľ, to by som zniesol. Keby sa nado mnou vypínal nenávistník, pred ním by som sa skryl.

¹⁴Si to však ty, človek ako ja, môj druh a dôverný priateľ,

¹⁵s ktorým ma spájalo milé priateľstvo. S polu sme chodievali v jasavom sprievode do Božieho domu.

¹⁶Nech ich stihne smrť! Zaživa nech zostúpia do ríše mŕtvych, lebo v ich príbytkoch i v nich je plno zloby!

¹⁷No ja budem volať k Bohu a Hospodin ma zachráni.

¹⁸Večer, ráno i napoludnie vzdychám a nariekam. On počuje môj hlas.

¹⁹Vyslobodí ma z boja, aby som mal pokoj, hoci sú mnohí proti mne.

²⁰Boh ma vypočuje. Ten, čo tróni od večnosti, ich pokorí, — Sela — lebo zmeniť sa nechcú a Boha sa neboja.

²¹Zaháňa sa rukou na pokojných ľudí, znesväcuje svoju zmluvu,

²²jeho ústa sú sladšie než maslo, no bojovné srdce má. N ad olej jemnejšie sú jeho slová, sú to však vytasené meče.

²³Zlož svoje starosti na Hospodina, on sa o teba postará. Nikdy nedopustí, aby sa spravodlivý sklátil.

²⁴Ty ich však, Bože, vrhneš do jamy záhuby. Krvilační a podvodní ľudia sa nedožijú ani polovice svojich dní. N o ja dúfam v teba.