¹Zbormajstrovi. Žalm Kórachovcov.

²Čujte to všetky národy, zbystrite sluch všetci obyvatelia sveta,

³jednoduchí i vznešení, bohatí spolu s chudobnými!

⁴Moje ústa vyslovia múdre výroky a úvahy môjho srdca budú rozumné.

⁵Nakloním ucho k múdrym výrokom, za zvuku harfy vyjavím svoje tajomstvo.

⁶Prečo sa mám báť v zlých dňoch, keď ma tiesni zločinnosť záškodníkov,

⁷ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a vystatujú sa veľkým bohatstvom?

⁸Nikto nemôže vykúpiť ani brata, ani za seba dať Bohu cenu zmierenia,

⁹lebo priveľké je výkupné za život.

¹⁰Prekl. je podľa LXX a Vg; Hieronym: do smrti; Pešita: za smrť; Targúm: ako v čase mladosti. Navždy sa musí zriecť toho,že bude žiť naveky a že nikdy neuzrie hrob.No predsa ho uzrie! Zomierajú múdri, hynie blázon i nerozumný a svoje bohatstvo nechávajú iným.Navždy majú v hrobe svoj domov a príbytok z rodu na rod, hoci pozemky pomenovali svojím menom.Človek si v blahobyte ani neodpočinie, je ako zviera, ktoré hynie.Taký je údel tých, čo si nerozvážne dôverujú, aj ich nasledovníkov, čo schvaľujú ich reči. — Sela —Rútia sa do ríše mŕtvych ako ovce, smrť im bude pastierom. Z ostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie v ríši mŕtvych, zostanú bez svojich príbytkov.Mňa však vykúpi Boh, vytrhne ma z moci ríše smrti. — Sela —Nemaj obavy, ak niekto bohatne a množí blahobyt svojho domu;veď keď zomrie, nič si nevezme so sebou; jeho blahobyt nezostúpi za ním.Aj keď si zaživa navráva: Chvália ťa, že si si dobre počínal! —predsa pôjde k pokoleniu svojich predkov, ktorí už nikdy neuvidia svetlo.Človek v blahobyte to nechápe, je ako zviera, ktoré hynie.