1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2Túžobne som očakával Hospodina, sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc.

3Vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahna a blata. N ohy mi postavil na skalu a spevňuje moje kroky.

4Do úst mi vkladá novú pieseň, chválospev na nášho Boha. Mnohí to uvidia, budú sa báť a dúfať v Hospodina.

5Blahoslavený muž, ktorý svoju nádej vkladá do Hospodina a neobracia sa k nafúkancom21 ani k tým, čo sa uchyľujú ku klamstvu.

6Veľa divov si vykonal, Hospodin, môj Bože, a v tvojich zámeroch s nami sa ti nik nevyrovná. Chcel by som to hlásať a vyrozprávať, je toho však viac, než sa dá spočítať.

7Obetu ani dary si nepraješ, ale otvoril si mi uši. S paľovanú obetu ani obetu za hriech si nežiadal.

8Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam. Vo zvitku je napísané o mne,

9že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, vo svojom vnútri mám tvoj zákon.

10Radostne som oznámil spravodlivosť vo veľkom zhromaždení. Nezavrel som svoje ústa, Hospodin, ty to vieš.

11Nenechal som si tvoju spravodlivosť pre seba. Rozprával som o tvojej vernosti a spáse. N eutajil som tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením.

12Ty, Hospodin, neodopieraj mi svoje milosrdenstvo! Tvoja milosrdenstvo a vernosť nech ma ustavične chránia!

13Zovreli ma ťažkosti, ktorým niet počtu. Doľahli na mňa moje viny, nemôžem pre ne ani vzhliadnuť. Je ich viac ako vlasov na mojej hlave, až strácam odvahu.

14Hospodin, ráč ma vyslobodiť! Hospodin, ponáhľaj sa mi na pomoc!

15Nech sa zahanbia a zapýria všetci, čo ma chcú pripraviť o život. N ech odtiahnu zahanbene tí, čo sa tešia z môjho nešťastia.

16Nech zmeravejú od hanby tí, čo mi posmešne hovoria: Tak ti treba!

17Nech sa v tebe tešia a radujú všetci, čo ťa hľadajú. Tí, čo milujú tvoju spásu, nech vždy hovoria: Hospodin je veľký.

18Ja som však biedny a úbohý, ale Pán na mňa myslí. Ty si moja pomoc a záchrana, môj Bože, neváhaj!

« 39 41 »