¹Dávidov žalm na spomienku.

²Hospodin, netrestaj ma vo svojom hneve, nekarhaj ma vo svojom rozhorčení.

³Veď tvoje šípy uviazli vo mne a tvoja ruka doľahla na mňa.

⁴Pre tvoj hrozný hnev niet zdravého miesta na mojom tele ani moje kosti nie sú v poriadku pre môj hriech.

⁵Veď previnenia mi prerástli cez hlavu. Je to ťažké bremeno, ťažšie, než unesiem.

⁶Páchnu a hnisajú mi rany pre moju nerozvážnosť.

⁷Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň,

⁸lebo mám bedrá celkom zapálené a zdravého miesta niet na mojom tele.

⁹Som otupený a nesmierne zdrvený, kvíliacim srdcom nariekam.

¹⁰Pane, predostrel som ti každé svoje želanie a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou.

¹¹Srdce sa mi prudko rozbúchalo. Sila ma opustila. A svetlo mojich očí? Aj to zhaslo.

¹²Moji milí a priatelia neuniesli moju chorobu. Moji príbuzní stoja obďaleč.

¹³Tí, čo za mnou sliedia, nastavili mi pascu. Tí, čo mi chcú zle, radili sa, ako ma zničia. Celé dni vymýšľajú úklady,

¹⁴ale ja som ako hluchý. Nepočujem. Som ako nemý, čo ústa neotvorí.

¹⁵Som ako človek, čo nepočuje, a nevie sa brániť ústami.

¹⁶Hospodin, teba očakávam. Pán, môj Boh, ty mi odpovieš.

¹⁷Preto som mohol povedať: Nech sa už neradujú nado mnou a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mnou.

¹⁸Veď už takmer padám a moja bolesť trvá ustavične.

¹⁹Preto vyznávam svoju vinu a trápim sa pre svoj hriech.

²⁰Moji nepriatelia sú živí a mocní. Mnoho je tých, čo ma neprávom nenávidia,

²¹odplácajú sa mi zlým za dobré a napádajú ma za snahu o dobro.

²²Hospodin, neopusť ma! Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa!

²³Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pán, moja spása!