¹Dávidov. Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť?

²Keď sa ku mne priblížili zlosynovia, aby ma zhltli, vtedy sa moji utláčatelia a nepriatelia potkli a padli.

³Aj keby sa proti mne postavil vojenský tábor, nezľakne sa moje srdce. Aj keby sa proti mne strhla vojna, stále budem dúfať.

⁴Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám.

⁵Veď ma schová vo svojom úkryte v deň pohromy. Ukryje ma v skrýši svojho stánku, postaví ma vysoko na skalu.

⁶Teraz však pozdvihne moju hlavu nad nepriateľov vôkol mňa. V jeho stane prinesiem obety s plesaním. Spievať a hrať budem Hospodinovi.

⁷Počúvaj, Hospodin, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma!

⁸Moje srdce ti pripomína tvoje slová: Hľadajte moju tvár! Hľadám tvoju tvár, Hospodin.

⁹Neskrývaj svoju tvár predo mnou! Neodvracaj sa v hneve od svojho služobníka! Ty si mi pomáhal. Nezavrhni a neopusť ma, Bože mojej spásy!

¹⁰Keby ma otec i matka opustili, Hospodin by sa ma ujal.

¹¹Hospodin, ukáž mi svoju cestu! Navzdory utláčateľom veď ma po priamom chodníku.

¹²Nevydaj ma napospas utláčateľom, veď sa proti mne postavili falošní svedkovia; srší z nich krutosť.

¹³Napriek tomu verím, že uzriem Hospodinovu dobrotu v krajine živých.

¹⁴Očakávaj Hospodina! Buď silný! Nech je pevné tvoje srdce. Očakávaj Hospodina!