¹Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?

²Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému.

³Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy!

⁴Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva.

⁵Vtedy v hneve prehovorí, svojou prchkosťou ich vyľaká:

⁶Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu.

⁷Oznamujem rozhodnutie Hospodina. Povedal mi: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.

⁸Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva.

⁹Rozbiješ ich železným prútom, roztlčieš ako hlinenú nádobu.

¹⁰Králi, buďte teda rozumní, sudcovia zeme, dajte sa poučiť!

¹¹S bázňou slúžte Hospodinovi! Jasajte s chvením!

¹²Bozkávajte syna, aby sa nerozhneval a nezahynuli ste na ceste, lebo jeho hnev veľmi ľahko vzplanie. Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú.