¹Dávidova modlitba. Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť, venuj pozornosť môjmu volaniu! N akloň sluch k mojej modlitbe plynúcej z perí, čo neklamú.

²Ty sám rozhodni o mne, tvoje oči vidia, čo je správne.

³Skúmaš mi srdce, pozoruješ ma v noci, skúšaš ma a nijakú neprávosť si nenašiel, ani úmysel, ktorý by prešiel cez pery.

⁴Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch vyhýbal som sa chodníkom násilníka.

⁵Kráčal som v tvojich šľapajach, nohy sa mi nepošmykli.

⁶K tebe volám, Bože, lebo mi odpovieš, nakloň mi svoje ucho, počuj, čo hovorím.

⁷Ukáž divy svojho milosrdenstva, ty, ktorý pravicou svojou zachraňuješ všetkých, čo sa pred nepriateľmi k tebe utiekajú.

⁸Chráň ma ako zrenicu oka! Skry ma v tôni svojich krídel

⁹pred bezbožníkmi, ktorí chcú na mne spáchať násilie, pred úhlavnými nepriateľmi, čo ma zúrivo obkľučujú.

¹⁰Srdce im obrástlo tukom, ich ústa hovoria povýšene.

¹¹Sledujú ma, už ma obkľučujú, upierajú na mňa oči, aby ma zrazili k zemi,

¹²ako lev, keď chce roztrhať korisť, ako levíča, ktoré striehne v úkryte.

¹³Povstaň, Hospodin, predíď ho a zraz! Svojím mečom ma zachráň pred bezbožníkom

¹⁴a svojou rukou, Hospodin, z moci ľudí, ktorých údelom je len tento život. Naplň im brucho zo zásob svojich a nasýť ich synov; zvyšok nechajú svojim deťom.

¹⁵Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa tvojím obrazom.