¹Dávidov. N ech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu.

²Moje milosrdenstvo a moja pevnosť, môj hrad a môj záchranca, môj štít, ktorým sa kryjem. On mi podmaňuje môj ľud.

³Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš?

⁴Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.

⁵Hospodin, nakloň nebesia a zostúp, dotkni sa vrchov, aby sa z nich dymilo!

⁶Zasiahni bleskom a rozpráš ich, vystreľ šípy a zmäť ich!

⁷Vystri ruku z výsosti, vytrhni ma a vysloboď z veľkých vôd, z rúk cudzincov,

⁸ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná.

⁹Bože, budem ti spievať novú pieseň, na desaťstrunovej harfe ti budem hrať.

¹⁰Ty, ktorý pomáhaš kráľom, čo zachraňuješ svojho služobníka Dávida pred zhubným mečom,

¹¹zachráň ma a vytrhni ma z rúk cudzincov, ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná.

¹²Kiež sú šťastní naši synovia vo svojej mladosti ako urastené štepy, naše dcéry ako stĺpy tesané podľa chrámového vzoru.

¹³Naše sýpky nech sú plné, nech dávajú hojnosť všetkého. N ašich oviec nech sú na tisíce, na desaťtisíce na našich pasienkoch,

¹⁴náš dobytok nech je plodný. N ech nás nepostihne nešťastie ani odvlečenie, ani žalostný nárek na uliciach.

¹⁵Blahoslavený ľud, ktorému sa takto vodí, blahoslavený ľud, ktorého Bohom je Hospodin!