¹Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm. Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš.

²Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka poznáš.

³Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.

⁴Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať.

⁵Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa.

⁶Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.

⁷Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou?

⁸Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam.

⁹Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori,

¹⁰aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala.

¹¹Keby som povedal: Možno ma skryje tma, ale aj noc bude svetlom vôkol mňa,

¹²veď nijaká tma nie je dosť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svetlo.

¹³Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal.

¹⁴Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem.

¹⁵Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme.

¹⁶Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal.

¹⁷Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet.

¹⁸Keby som ich mal spočítať, bolo by ich ako piesku. Len čo sa zobudím, som s tebou.

¹⁹Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, krvilační muži!

²⁰Tí sa na teba ľstivo odvolávajú a zneužívajú tvoje meno.

²¹Hospodin, nemám azda nenávidieť tých, čo teba nenávidia? N emám si vari sprotiviť tých, čo povstávajú proti tebe?

²²Nenávidím ich, naskrze ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.

²³Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie!

²⁴Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!