1Pútnická pieseň. Často ma sužovali od mladosti — nech povie Izrael —

2často ma sužovali od mladosti, ale ma nepremohli.

3Oráči mi orali po chrbte, vyorávali dlhé brázdy.

4Spravodlivý je Hospodin, rozťal povrazy bezbožníkov.

5Nech sa zahanbia a ustúpia všetci, čo nenávidia Sion.

6Nech sú ako tráva na strechách, ktorá uschne skôr, než ju vytrhnú,

7ktorou si kosec nenaplní hrsť ani náruč ten, kto viaže snopy.

8Okoloidúci nepovedia: Nech na vás spočinie požehnanie Hospodina! Žehnáme vás v mene Hospodina.

« 128 130 »