¹Nie nám, Hospodin, nie nám, ale tvojmu menu patrí česť pre tvoje milosrdenstvo a pre tvoju vernosť!

²Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh?

³Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle.

⁴Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk.

⁵Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, ale nevidia,

⁶majú uši, ale nepočujú, majú nosy, ale nečuchajú,

⁷majú ruky, ale nehmatajú, majú nohy, ale nechodia, z hrdla hláska nevydajú.

⁸Podobní im budú tí, čo ich zhotovujú, všetci, čo sa na ne spoliehajú.

⁹Izrael, dúfaj v Hospodina! On je tvojou pomocou a štítom.

¹⁰Áronovci, dúfajte v Hospodina! On je vašou pomocou a štítom.

¹¹Hospodinovi ctitelia, dúfajte v Hospodina! On vám je pomocou a štítom.

¹²Hospodin na nás pamätá, žehná nás; žehná dom Izraelov, žehná dom Áronov,

¹³žehná tých, čo ctia Hospodina, malých i veľkých.

¹⁴Kiež vás rozmnoží Hospodin, vás i vašich synov!

¹⁵Požehnaní, ktorí patríte Hospodinovi. On utvoril nebo i zem.

¹⁶Nebesia patria Hospodinovi, zem dal ľuďom.

¹⁷Mŕtvi nebudú chváliť Hospodina, nikto z tých, čo zostupujú do hrobového ticha,

¹⁸ale my budeme dobrorečiť Hospodinovi odteraz až naveky. Haleluja!