¹Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm. Boh mojej chvály, nemlč,

²lebo sa otvorili proti mne bezbožné a ľstivé ústa. Hovorili proti mne lživým jazykom.

³Zasypali ma slovami nenávisti, bez príčiny bojujú proti mne.

⁴Za lásku sa mi odplácajú nepriateľstvom, kým ja sa modlím.

⁵Za dobré sa mi odplácajú zlým a nenávisťou za lásku.

⁶Ustanov nad ním bezbožníka, žalobca nech mu stojí po pravici!

⁷Nech ho súd uzná vinným, nech je hriechom jeho modlitba.

⁸Jeho dní nech je čím menej, jeho úrad nech prevezme iný.

⁹Jeho synovia nech osirejú, jeho žena nech ovdovie.

¹⁰Jeho synovia nech sa potulujú a žobrú, nech zo svojich rumovísk chodia prosiť.

¹¹Nech ho veriteľ pripraví o všetko, čo má, nech cudzí ulúpia, čo s námahou získal.

¹²Nech mu nikto nezachová priazeň, nech sa nikto nezmiluje nad jeho sirotami.

¹³Nech je vyplienené jeho potomstvo, nech je ich meno vytreté už v druhom pokolení.

¹⁴Nech sa vina jeho otcov pripomína Hospodinovi, hriech jeho matky nech nie je vymazaný.

¹⁵Nech ich má Hospodin stále pred očami, nech ich pamiatku vyhladí zo zeme,

¹⁶pretože nepamätal na skutky lásky, prenasledoval úbožiaka a chudáka v snahe usmrtiť človeka skrúšeného srdca.

¹⁷Rád vyslovoval kliatbu — nech dopadne naňho! Nedožičil požehnanie — nech sa vzdiali od neho!

¹⁸Obliekal si kliatbu ako odev, nech vnikne do neho ako voda, ako olej do jeho kostí.

¹⁹Nech mu je odevom, do ktorého sa halí, opaskom, ktorým sa stále opasuje.

²⁰Toto nech je odplata od Hospodina mojim protivníkom, tým, čo zle hovoria proti mne.

²¹Ty však, Hospodin, Pán, vytrhni ma pre česť svojho mena a nalož so mnou podľa dobroty svojej milosti,

²²lebo som úbohý, chudobný a srdce mám zranené.

²³Musím odísť ako tieň, ktorý sa predlžuje, som ako strasená kobylka.

²⁴Kolená sa mi podlamujú od pôstu, z tela sa mi vytratil tuk.

²⁵Som im na posmech, hľadia na mňa a potriasajú hlavou.

²⁶Pomôž mi, Hospodin, môj Boh! Zachráň ma podľa svojho milosrdenstva!

²⁷Nech zvedia, že to bola tvoja ruka, že si to urobil ty, Hospodin.

²⁸Oni nech preklínajú — ty však žehnaj! Povstanú a zahanbia sa, tvoj služobník sa však bude radovať.

²⁹Nech si moji žalobníci oblečú potupu, nech ich ako plášť halí hanba.

³⁰Veľmi budem ďakovať Hospodinovi svojimi ústami, medzi mnohými ho budem chváliť,

³¹lebo chudobnému stojí po pravici, aby ho zachránil pred tými, čo ho súdia.