1Nato Bildad zo Šúachu odpovedal takto:
2Dokedy budeš takto hovoriť? Veď tvoje reči sú ako víchor.
3Vari Boh prekrúca právo alebo Všemohúci spravodlivosť?
4Ak tvoji synovia proti nemu zhrešili, tak ich vydal do moci ich vlastného priestupku.
5Ak však ty budeš horlivo hľadať Boha a o milosť prosiť Všemohúceho,
6ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane pre teba a obnoví tvoj spravodlivý príbytok
7a hoci tvoje začiatky boli nepatrné, tvoja budúcnosť sa preveľmi vzmôže.
8Len sa opýtaj prechádzajúceho pokolenia a zisti si výsledky skúmania ich otcov,
9veď my sme tu len včerajší a nemáme poznanie, lebo naše dni na zemi sú len tieň.
10Vari ťa oni nepoučia? Porozprávajú ti to a povedia, čo majú na srdci.
11Vyrastie azda trstina tam, kde nie je močiar? Rozmnoží sa šachorina bez vody?
12Keď sa ešte zelená, keď sa ešte nezrezáva, prv ako každá iná tráva vyschne.
13Tak pochodia všetci, ktorí zabúdajú na Boha, a nádej podliaka zhynie.
14Jeho nádej je ako babie leto a jeho dúfanie ako pavučina.
15Spoľahne sa na svoj dom, ale ten neobstojí, bude ho spevňovať, ale nevydrží.
16Na slnku je plný miazgy a jeho mládnik sa vypína nad záhradou.
17Jeho korene sa prepletajú kopou kamenia, kamenný dom si vyhľadávajú.
18Ak ho odpracú z jeho miesta, bude zapierať: Nikdy som ťa nevidel.
19Taká je teda radosť jeho cesty a z prachu pučia ďalší takí.
20Nuž Boh nezavrhne bezúhonného ani neposilní ruku tých, čo robia zlo.
21Celkom naplní tvoje ústa smiechom a tvoje pery radostným pokrikom.
22Tí, čo ťa nenávidia, musia sa obliecť do hanby, a stan bezbožných — toho už niet.