1Nato Jób odpovedal Hospodinovi takto:
2Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný.
3Kto tu pre neznalosť zakrýva múdre rozhodnutie? Preto odpovedám: Ja som hovoril o veciach, ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých neviem.
4Vypočuj ma, prosím, a ja prehovorím. Budem ti klásť otázky a ty ma poučíš.
5Chýr o tebe sa mi dostal do ucha, ale teraz ťa na vlastné oči vidím.
6Preto odvolávam svoje slová a kajám sa v prachu a v popole. EPILÓG
7Potom, keď Hospodin dopovedal Jóbovi tieto slová, Elífazovi z Témanu povedal: Môj hnev vzplanul proti tebe a tvojim dvom spoločníkom, lebo ste nehovorili o mne správne, tak, ako môj služobník Jób.8">Preto teda si vezmite sedem býkov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste za seba spaľovanú obetu. Môj sluha Jób sa bude za vás modliť, lebo len pre neho nebudem zaobchádzať s vami podľa vášho bláznovstva, pretože ste nehovorili o mne ako môj sluha Jób.9">Potom Elífaz z Témanu, Bildad zo Šúachu a Cófar z N aamy urobili tak, ako im Hospodin povedal. Nato Hospodin vzal ohľad na Jóba.
8Hospodin zmenil Jóbov údel vtedy, keď sa modlil za svojich blížnych. Potom dal Hospodin Jóbovi dvojnásobok všetkého, čo vlastnil.
9Vtedy k nemu prišli všetci jeho bratia, sestry a všetci niekdajší známi, aby s ním jedli chlieb v jeho dome. Prejavili mu sústrasť a potešovali ho pre všetko zlé, čo Hospodin na neho dopustil. Každý z nich mu daroval zlaté peniaze a jeden zlatý prsteň.
10Ďalšie Jóbove dni Hospodin požehnal ešte väčšmi ako predchádzajúce. Mal štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav, tisíc volských záprahov a tisíc oslov.
11Mal sedem synov a tri dcéry.
12Jednej dal meno Jemíma, druhú pomenoval Kecía a tretiu nazval Keren hapúk.
13V celej krajine nebolo krajších žien ako boli Jóbove dcéry. Aj im dal otec dedičstvo medzi ich bratmi.
14Jób potom žil stoštyridsať rokov, videl svojich synov a vnukov až do štvrtého pokolenia.
15Napokon Jób zomrel starý a sýty životom.