¹Elíhu znova prehovoril takto:

²Vari to považuješ za správne, keď hovoríš: Moja spravodlivosť je väčšia ako Božia?

³Hovoríš: Čo z toho máš? Čo mi prospeje, keď nehreším?

⁴Odpoviem tebe a zároveň i tvojim priateľom:

⁵Zahľaď sa na nebo a pozoruj, sleduj oblaky, sú vyššie ako ty!

⁶Ak si zhrešil, čo mu tým urobíš? A čo mu spôsobíš množstvom priestupkov?

⁷Ak si spravodlivý, čo mu tým dáš, alebo čo z tvojej ruky prijme?

⁸Tvoja bezbožnosť platí len na takého, ako si ty, a na človeka tvoja spravodlivosť.

⁹Pre častý útlak ľudia kričia, spod nadvlády mocných volajú o pomoc.

¹⁰Človek sa však nepýta: Kde je Boh, môj Tvorca, ten, čo dáva silu v noci,

¹¹ten, čo nás poučuje viac ako pozemskú zver a robí múdrejšími nad nebeské vtáctvo?

¹²Tam kričia, ale on pre pýchu zlých neodpovedá.

¹³Boh určite nevypočuje prázdne reči, Všemohúci si ich nevšimne,

¹⁴o to skôr tak urobí, keď povieš, že ho nevidíš. Spor mu predložili, len naň čakaj!

¹⁵Teraz, keďže jeho hnev nič netrestá a nedbá príliš na pochabosť,

¹⁶Jób môže márne otvárať ústa a množiť slová bez rozmyslu.