¹V tom čase čítali ľudu verejne z knihy Mojžišovej a našli v nej napísané, že Ammónčan a Moábčan nikdy nesmie vstúpiť do Božieho zhromaždenia,

²pretože Izraelitom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal. Náš Boh však zmenil kliatbu na požehnanie.

³Keď počuli ten zákon, oddelili všetkých miešancov od Izraela. Odstránenie Tóbiju z chrámu

⁴Ešte predtým kňaz Eljášib, ktorý bol správca siení domu nášho Boha a bol Tóbijov príbuzný,

⁵prepožičal mu veľkú miestnosť, kde predtým ukladali pokrmové obety, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levitom, spevákom a vrátnikom, ako aj pozdvihované obety pre kňazov.

⁶Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno.

⁷Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú pre Tóbija spáchal Eljášib — zariadil totiž pre neho miestnosť vo dvoranách domu nášho Boha —

⁸veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tóbijovo domáce zariadenie z miestnosti.

⁹Miestnosť som prikázal očistiť a znova tam vniesť náradie Božieho domu, pokrmové obety a kadidlo. Nariadenie desiatkov

¹⁰Dozvedel som sa tiež, že levitom sa neodovzdávalo to, čo im patrí, na čo sa službukonajúci leviti a speváci rozutekali, každý na svoje pole.

¹¹Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: Prečo je Boží dom opustený? Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesta.

¹²Vtedy všetci Júdovci prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do zásobární.

¹³Za dozorcu nad skladiskami som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cádoka, z levitov Pedáju a za ich pobočníka Chánana, syna Zakkúra, syna Mattanju, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať čiastky svojim bratom.

¹⁴Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevymaž z pamäti moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe. Znesväcovanie sviatočného dňa

¹⁵V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sobotného odpočinku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly nakladajú bremená a v deň sobotného odpočinku privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Vystríhal som ich, keď v takýto deň predávali potraviny.

¹⁶Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v deň sobotného odpočinku ryby a predávali rozličný tovar Júdovcom i v Jeruzaleme.

¹⁷Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: Čo to za veľké zlo páchate, keď znesväcujete deň sobotného odpočinku?

¹⁸Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy podnecujete voči Izraelu ešte väčší hnev, tým, že znesväcujete deň sobotného odpočinku.

¹⁹Len čo sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred dňom sobotného odpočinku, rozkázal som, aby brány zatvorili. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili skôr ako po dni sobotného odpočinku. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v deň sobotného odpočinku nedostal dnu nijaký náklad.

²⁰Potom kupci a predavači rozmanitého tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema.

²¹Vtedy som ich napomenul a povedal im: Prečo nocujete pred hradbami? Ak to urobíte ešte raz, siahnem na vás! Odvtedy v deň sobotného odpočinku neprichádzali.

²²Levitom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa deň sobotného odpočinku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i pre toto a zmiluj sa nado mnou pre svoju veľkú milosť. Opatrenia proti cudzím ženám

²³V tých istých dňoch som videl Júdovcov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Ammónčankami a Moábčankami.

²⁴Polovica ich detí hovorila ašdódsky a nevedeli hovoriť judsky, iba rečou niektorého iného národa.

²⁵Preto som ich pokarhal, zlorečil som im, niektorých mužov som zbil, šklbal som ich a zaprisahával na Boha: Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov ani pre seba!

²⁶Či nezhrešil týmto izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on, bol miláčikom svojho Boha a on ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy cudzinky.

²⁷Či musíme o vás počúvať, že páchate všetko toto veľké zlo a že ste sa spreneverili svojmu Bohu, keď sa ženíte s cudzinkami?

²⁸Jeden zo synov Jójadu, syna veľkňaza Eljášiba, bol zaťom Sanballata Chóronského. Preto som ho od seba odohnal.

²⁹Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levitov! Záver knihy

³⁰Tak som ich očistil od všetkého, čo je cudzie, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levitov, každému podľa druhu jeho práce,

³¹aj dodávanie dreva a prvotín v určený čas. Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobro!