¹Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov vládol v Jeruzaleme.

²Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov.

³Obnovil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, zriadil pre baálov oltáre, zhotovil ašéry, uctieval celý nebeský zástup a slúžil mu.

⁴Postavil oltáre v dome Hospodina, o ktorom sa Hospodin sám vyslovil: V Jeruzaleme zostane navždy moje meno.

⁵Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre pre celý nebeský voj.

⁶V Údolí Ben Hinnóma dal synov previesť cez oheň, vykonával veštby, čary a zaklínania, priviedol vyvolávačov duchov a vykladačov. Hospodinovi robil všemožne naprotiveň, aby ho tak urážal.

⁷Vytesanú sochu modly umiestnil v Božom dome, o ktorom povedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si zvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, si navždy uložím svoje meno.

⁸Nedopustím, aby sa niekedy pohla noha Izraela z pôdy, ktorú som dal vašim otcom za predpokladu, že budú dbať na všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal, teda na celý zákon, na ustanovenia a právne predpisy.

⁹Menašše zviedol Júdu i obyvateľov Jeruzalema na to, aby páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil pred Izraelitmi.

¹⁰Hospodin sa prihováral Menaššemu a jeho ľudu, ale tí si to nevšímali.

¹¹Preto na nich priviedol veliteľov vojska asýrskeho kráľa. Tí Menaššeho dolapili, zachytili hákmi, sputnali okovami a odvliekli do Babylonu.

¹²Vo svojej tiesni sa doprosoval priazne Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov.

¹³Keď sa k nemu modlil, Hospodin sa dal uprosiť, vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Tak spoznal Menašše, že iba Hospodin je pravý Boh.

¹⁴Neskôr vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta, západne od Gichónu, v údolí smerom k Rybnej bráne i vôkol Ófelu, a vystaval ich do výšky. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska.

¹⁵Z Hospodinovho domu odstránil cudzie božstvá, sochu a všetky oltáre, ktoré predtým vybudoval na návrší domu Hospodina i v Jeruzaleme. Všetko vyhádzal von z mesta.

¹⁶Znovu zriadil Hospodinov oltár a obetoval na ňom obety spoločenstva a ďakovné obety. Vyzval Júdu, aby slúžil Hospodinovi, Bohu Izraela.

¹⁷Ľud však i ďalej obetoval na výšinách, i keď Hospodinovi, svojmu Bohu.

¹⁸Ostatné príbehy Menaššeho, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí sa k nemu prihovárali v mene Hospodina, Boha Izraela, sú poznačené v Príbehoch izraelských kráľov.

¹⁹O jeho modlitbe a odpovedi na ňu, o všetkých jeho hriechoch, o nevere, o miestach, kde zriadil výšiny a zaviedol ašéry i sochy, prv než sa pokoril, sa píše v Dejinách Chózaja.

²⁰Keď sa Menašše uložil k svojim otcom, pochovali ho v jeho hrobe. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón. Amón

²¹Amón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky vládol v Jeruzaleme.

²²Robil Hospodinovi naprotiveň, podobne ako jeho otec Menašše. Amón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im.

²³Nepokoril sa pred Hospodinom ako jeho otec Menašše, čím svoju vinu zväčšil.

²⁴Jeho služobníci sa proti nemu vzbúrili a zavraždili ho v jeho paláci.

²⁵Pospolitý ľud však pobil všetkých účastníkov vzbury proti kráľovi Amónovi a po ňom ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.