¹Všetok ľud Judska vzal Uzziju, ktorý mal šestnásť rokov, a dosadil ho za kráľa po jeho otcovi Amacjovi.

²On vybudoval Elót a pripojil ho k Judsku potom, keď sa kráľ Amacja uložil ku svojim otcom.

³Uzzija sa stal ako šestnásťročný kráľom a päťdesiatdva rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Jekolja.

⁴Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Amacja.

⁵Za čias Zekarju, ktorý rozumel Božím videniam, hľadal Boha. Kým hľadal Hospodina, doprial mu Boh úspech.

⁶Pustil sa do boja proti Filištíncom, zbúral hradby Gatu, Jabny, Ašdódu a vybudoval mestá v oblasti Ašdódu a medzi Filištíncami.

⁷Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gúr Baále a proti Meúncom.

⁸Ammónčania odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po oblasť Egypta, lebo sa stal mimoriadne mocným.

⁹Uzzija budoval veže v Jeruzaleme: Na Rožnej bráne, na Údolnej bráne i na rohu a spevnil ich.

¹⁰Vybudoval i veže na púšti a vyhĺbil i hodne cisterien, pretože mal na Nížine a na Rovine veľa stád, oráčov i vinárov v horských oblastiach a v sadoch, pretože mal rád pôdu.

¹¹Uzzija mal i vojsko vycvičené na boj pripravené vyraziť v útvaroch podľa počtu, ako ho zaznačil pisár Jeíel a úradník Maaseja pod dohľadom Chananju, ktorý patril ku kráľovským hodnostárom.

¹²Celkový počet rodinných predákov bol dvetisícšesťsto udatných hrdinov.

¹³Ich veleniu podliehalo vojsko v sile tristosedemtisícpäťsto bojovníkov, ktorí údernou mocou mali pomáhať kráľovi proti nepriateľom.

¹⁴Celé to vojsko Uzzija vyzbrojil štítmi, kopijami, prilbami, brnením, lukmi a kamením do prakov.

¹⁵V Jeruzaleme zhotovil dômyselne zostavené stroje, ktoré mali na vežiach a cimburí slúžiť na vrhanie striel a veľkých kameňov. Povesť o ňom sa rozšírila ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, takže sa stal mocným.

¹⁶No keď sa stal mocným, natoľko spyšnel, že ho to zahubilo. Spreneveril sa Hospodinovi, svojmu Bohu tým, že vstúpil do jeho chrámu, aby na kadidlovom oltári pálil kadidlo.

¹⁷Azarja a s ním osemdesiat Hospodinových kňazov, udatných mužov, vošlo za ním.

¹⁸Vzopreli sa kráľovi Uzzijovi a upozornili ho: Uzzija, páliť kadidlo Hospodinovi neprichodí tebe, ale na to vysväteným kňazom Áronovcom. Opusti svätyňu, lebo si sa previnil, a neposlúži ti to na slávu u Hospodina, Boha.

¹⁹Uzzija držal kadidelnicu na pálenie kadidla a nazlostil sa. Keď sa na kňazov rozhneval, objavilo sa mu na čele malomocenstvo za prítomnosti kňazov v Hospodinovom dome pri kadidlovom oltári.

²⁰Keď sa k nemu hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi obrátili, zistili mu na čele malomocenstvo. Ihneď ho odtiaľ vykázali, ba i sám sa ponáhľal vyjsť, lebo ho ranil Hospodin.

²¹Kráľ Uzzija ostal malomocný až do smrti. Ako malomocný býval v osobitnom dome. Bol totiž vylúčený z Hospodinovho domu. Jeho syn Jótam dozeral na kráľovský palác a spravoval ľud krajiny.

²²Ostatné deje Uzziju, staršie i novšie, opísal Ámocov syn Izaiáš.

²³Keď sa Uzzija uložil k svojim otcom, pochovali ho k nim na poli pri kráľovských hroboch, lebo sa hovorilo, že bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam.