¹Neskôr Jóšafata napadli Moábčania, Ammónčania a s nimi niektorí Meúnci.

²Jóšafat dostal hlásenie: Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón Támare, teda v Én Gedi.

³Jóšafat sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst.

⁴Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať.

⁵Jóšafat si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím

⁶a zvolal: Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať.

⁷Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma?

⁸V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si.

⁹Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba — lebo v tomto dome prebýva tvoje meno — a budeme v svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš.

¹⁰Teraz sú tu Ammónčania, Moábčania a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich.

¹¹Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil.

¹²Bože náš, či by si ich nemal potrestať, lebo sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.

¹³Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi.

¹⁴Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jechazíelovi, synovi Zekarju, syna Benáju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Ásafovcov.

¹⁵Ten prehovoril: Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšafat! Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží.

¹⁶Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jerúelskou púšťou.

¹⁷V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni.Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.

¹⁸Jóšafat sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu.

¹⁹Nato povstali leviti z Kehátovcov a Kórachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.

²⁰Včasráno vstali a vyrazili na Tekoánsku púšť. Pri ich odchode si Jóšafat zastal a zvolal: Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.

²¹Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v svätej ozdobe mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!

²²Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Ammónčanom, MoDruhá ábčanom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku.

²³Ammónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby.

²⁴Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto.

²⁵Potom prišiel Jóšafat so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni.

²⁶Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beráka. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beráka.

²⁷Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jóšafatom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičí radosť z víťazstva nad nepriateľmi.

²⁸Do Jeruzalema, k domu Hospodina prišli s harfami, citarami a trúbami.

²⁹Zdesenie z Boha ohromilo kráľovstvá všetkých krajín. Dopočuli sa totiž, že proti nepriateľom Izraela bojoval sám Hospodin.

³⁰Jóšafatovo kráľovstvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zaistil pokoj od okolia. Koniec Jóšafatovej vlády

³¹Jóšafat vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azúba.

³²Chodil po ceste svojho otca Ásu a nevybočil z nej. Robil to, čo Hospodin uznal za správne.

³³Výšiny však nezmizli a ľud sa svojím zmýšľaním nepridŕžal výlučne Boha svojich otcov.

³⁴Ostatné Jóšafatove deje, staršie i novšie, sú poznačené v Dejinách Jehua, syna Chanániho, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov.

³⁵Neskôr sa spolčil judský kráľ Jóšafat s izraelským kráľom Achazjom, ktorý ho navádzal na svojvoľné podujatia.

³⁶Spolčil sa s ním, aby staval lode pre diaľkovú plavbu. Stavali ich v E cjón Geberi.

³⁷Elíezer, syn Dódavahov, z Máreše prorokoval proti Jóšafatovi: Pretože si sa spolčil s Achazjom, Hospodin zmarí tvoje dielo! Lode stroskotali a nemohli odplávať do ďalekých končín.