¹Jóšafat mal nesmierne bohatstvo a slávu. Zošvagril sa s Achábom.

²Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb obetoval na jeho počesť a pre jeho sprievod množstvo oviec a dobytka. Pritom ho navádzal na výpravu proti Rámot Gileádu.

³Izraelský kráľ Acháb sa spýtal Jóšafata, judského kráľa: Pôjdeš so mnou proti Rámot Gileádu? Ten mu povedal: Ja rovnako ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, pôjdeme spolu do vojny.

⁴Jóšafat však navrhol izraelskému kráľovi: Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo.

⁵Nato izraelský kráľ zhromaždil prorokov, spolu štyristo mužov, a spýtal sa ich: Máme ísť do boja proti Rámot Gileádu alebo to nechať tak? Povedali: Choď, Boh ho vydá do moci kráľa. Míkovo proroctvo

⁶Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu ešte nejaký prorok Hospodinov, na ktorého by sme sa obrátili o radu?

⁷Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Hospodina. Nemôžem ho však zniesť, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy len zlé. Je to Jimlov syn Míka. Jóšafat poznamenal: Nepatrí sa tak kráľovi hovoriť.

⁸Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Priveď hneď Jimlovho syna Míku.

⁹Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne zaodiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na humne pri vchode do samárskej brány a všetci proroci pred nimi prorokovali.

¹⁰Kenaánov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: Takto vraví Hospodin: Nimi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.

¹¹Tak prorokovali všetci proroci: Vyraz proti Rámot Gileádu. Budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá do moci kráľa.

¹²Posol, ktorý šiel po Míku, ho prehováral: Predpovede prorokov sú jednoznačne pre kráľa priaznivé. I tvoja predpoveď musí znieť ako jedného z nich. Predpovedaj úspech.

¹³Míka však povedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť len to, čo mi povie môj Boh.

¹⁴Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Míka, máme sa pustiť do boja proti Rámot Gileádu, alebo to nechať tak? Odpovedal: Choďte a budete mať úspech, padnú vám do rúk.

¹⁵Kráľ ho však zahriakol: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom hovoril iba pravdu?

¹⁶Ten na to: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: Tí nemajú pána! Každý sa môže pokojne vrátiť domov.

¹⁷Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, ale zlé?

¹⁸Ten však pokračoval: Preto čujte slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celé nebeské vojsko mu stálo po pravici i ľavici.

¹⁹Hospodin sa spýtal: Kto navedie izraelského kráľa Achába, aby šiel na výpravu a pri Rámot Gileáde padol? Odzneli rôzne návrhy.

²⁰Tu predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: Ja ho navediem. Hospodin sa spýtal: Čím?

²¹Odpovedal: Pôjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Povedal: Tebe sa ho podarí naviesť. Choď a urob to!

²²Ako vidno, Hospodin vložil teraz lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, kým On sám ti predpovedá nešťastie.

²³Tu pristúpil Kenaánov syn Cidkija, udrel Míku po líci a povedal: Kam odišiel odo mňa Hospodinov duch, aby hovoril s tebou?

²⁴Míka odpovedal: To uvidíš, keď budeš pobehávať z izby do izby, aby si sa skryl.

²⁵Izraelský kráľ prikázal: Chopte sa Míku a odveďte ho späť k veliteľovi mesta Amónovi a k princovi Jóašovi.

²⁶Zahláste: Takto káže kráľ: S trčte ho do žalára a obmedzte mu dávku chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.

²⁷Míka však povedal: Keby si sa šťastne vrátil, nehovoril skrze mňa Hospodin. Pritom dodal: Čujte to všetci ľudia!

²⁸Keď sa izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat vypravili proti Rámot Gileádu,

²⁹navrhol izraelský kráľ Jóšafatovi: Pustím sa do boja v prestrojení, ty si však svoj oblek ponechaj. Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šli do boja.

³⁰Sýrsky kráľ prikázal veliteľom svojich bojových vozov: Neútočte proti nízko či vysoko postavenému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.

³¹Keď zbadali velitelia bojových vozov Jóšafata, mysleli si, že je to izraelský kráľ a zaútočili proti nemu. Vtedy Jóšafat skríkol, Hospodin mu pomohol a Boh ich odpútal od neho.

³²Len čo zbadali velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, nechali ho tak.

³³Tu ktosi len tak voslep vystrelil z luku a zasiahol izraelského kráľa medzi spojovacie remence a brnenie. Ten prikázal vozatajovi: Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.

³⁴V ten deň sa boj proti Sýrčanom zostril, takže izraelský kráľ musel zostať vo voze až do večera a pri západe slnka skonal.