¹V osemnástom roku vlády kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija.

²Tri roky vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Uríela z Gibey, sa volala Míkaja. Medzi Abijom a Járobeámom došlo k vojne.

³Abija vytiahol do boja s vojskom udatných bojovníkov, so štyristotisíc vybranými mužmi, kým Járobeám sa vystrojil proti nemu s osemstotisíc vybranými mužmi, udatnými hrdinami.

⁴Abija si zastal na vrchu Cemarajim v E frajimskom pohorí a volal: Čujte ma, Járobeám a celý Izrael!

⁵Mali by ste vedieť, že Hospodin, Boh Izraela, navždy odovzdal kráľovstvo Dávidovi, jemu a jeho potomkom zmluvou soli.

⁶Povstal však Nebatov syn Járobeám, služobník Šalamúna, Dávidovho syna, a vzbúril sa proti svojmu pánovi.

⁷Vtedy sa k nemu pridružili darebáci a ničomníci a ovplyvnili Šalamúnovho syna Rechabeáma, lebo bol ústupčivý mladík a nevládal im vzdorovať.

⁸Myslíte si teraz, že keď vás je také veľké množstvo a sú s vami zlaté teľce, ktoré vám Járobeám zhotovil za bohov, budete môcť vzdorovať Hospodinovmu kráľovstvu, spravovanému Dávidovcami?

⁹Či ste nevyhnali Hospodinových kňazov, Áronovcov a levitov a nenarobili si kňazov ako národy iných krajín? Veď každý, kto sa uchádzal o úrad s mladým býčkom alebo so siedmimi baranmi, stal sa kňazom toho, čo nie je Boh.

¹⁰Naším Bohom je však Hospodin, ktorého sme neopustili. Kňazskú službu Hospodinovi zastávajú Áronovci a posluhujú im leviti.

¹¹Ráno čo ráno a večer čo večer prinášajú Hospodinovi spaľované obety a vonné kadidlo, dávajú na čistý stôl predkladané chleby a každý večer zažíhajú lampy na zlatom svietniku. My zachovávame poriadok Hospodina, nášho Boha, ale vy ste ho opustili.

¹²Nuž, naším vodcom je Boh. Jeho kňazi dajú trúbami znamenie do útoku. Izraeliti, nebojujte proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, lebo nepochodíte!

¹³Járobeám obchvatom previedol zálohu, aby ich napadli odzadu. Tak stáli pred Júdom a od chrbta mali zálohu.

¹⁴Keď sa Júdovci obzreli, uvideli, že im hrozí boj spredu i zozadu. Vtedy volali k Hospodinovi o pomoc, kňazi trúbili na trúby

¹⁵a judskí muži spustili bojový pokrik. Za ich pokriku Boh porazil Járobeáma i celý Izrael pred Abijom a Júdovcami.

¹⁶Nato sa Izraeliti dali na útek pred Júdovcami a Hospodin im ich vydal do moci.

¹⁷Abija a jeho ľud im spôsobili zdrvujúcu porážku. Z Izraela padlo päťstotisíc vyberaných mužov.

¹⁸Vtedy boli Izraeliti pokorení a Júdovci získali odvahu, lebo sa spoliehali na Hospodina, Boha svojich otcov.

¹⁹Abija prenasledoval Járobeáma a dobyl niektoré jeho mestá: Bétel a jeho priľahlé osady, Ješanu a jej priľahlé osady, Efron a jeho priľahlé osady.

²⁰Járobeám sa za čias Abiju už nevzchopil. Potom ho Hospodin ranil tak, že zomrel.

²¹Moc Abijova vzrastala. Vzal si štrnásť žien a splodil dvadsaťdva synova a štrnásť dcér.

²²Ostatné udalosti za Abiju, jeho skutky a reči, sú poznačené vo Výklade proroka Iddu.

²³Keď sa Abija uložil ku svojim otcom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ása. Za jeho čias bol v krajine desať rokov mier.