¹Proti Izraelu povstal satan a naviedol Dávida, aby sčítal Izrael.

²Dávid prikázal Jóábovi a hodnostárom ľudu: Choďte a spočítajte Izrael od Beér Šeby po Dán. Prineste mi výsledok, aby som vedel, koľko ho je.

³Jóáb však namietal: Nech Hospodin stonásobne rozmnoží svoj ľud! Beztak sú všetci, môj pán a kráľ, sluhami môjho pána. Prečo si to môj pán žiada? Prečo by sa tým mal Izrael previniť?

⁴Kráľov príkaz však Jóába prinútil. Tak sa Jóáb vydal na cestu, prešiel celý Izrael a prišiel do Jeruzalema.

⁵Jóáb oznámil Dávidovi výsledok sčítania ľudu: celý Izrael vykazoval milión stotisíc mužov, ktorí narábali s mečom, a Júdovcov bolo štyristosedemdesiattisíc mužov, schopných narábať s mečom.

⁶Léviho a Benjamína medzi nich nezarátal, lebo kráľov príkaz sa Jóábovi sprotivil.

⁷Ani Bohu sa tá vec nepáčila, a preto Izrael potrestal.

⁸Vtedy Dávid Bohu povedal: Veľmi som zhrešil, keď som vykonal sčítanie. Teraz, prosím, odpusť svojmu služobníkovi vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.

⁹Hospodin povedal Dávidovmu vidcovi Gádovi:

¹⁰Odkáž Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Dávam ti na výber tri možnosti, jednu z nich si zvoľ a ja ti ju splním.

¹¹Nato odišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Vyber si:

¹²buď tri roky hladu, alebo tri mesiace porážok od tvojich nepriateľov, takže by ťa stíhal nepriateľov meč, alebo tri dni Hospodinovho meča, takže by v krajine nastal mor a anjel Hospodina by pustošil na celom území Izraela. Premysli si teda, čo mám odkázať tomu, ktorý ma poslal.

¹³Dávid povedal Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech sa radšej dostanem do ruky Hospodina, lebo je nesmierne jeho milosrdenstvo, len nech sa nedostanem do ruky človeka.

¹⁴Hospodin dopustil na Izrael mor, takže naň zahynulo sedemdesiattisíc Izraelitov.

¹⁵Boh poslal na pustošenie Jeruzalema anjela. Keď anjel pustošil, Hospodin sa pozrel a oľutoval pohromu. Pustošiacemu anjelovi prikázal: To stačí! Prestaň! Hospodinov anjel stál pri humne Jebú402 seja Ornána.

¹⁶Keď sa Dávid rozhliadol, uvidel medzi zemou a nebom stáť Hospodinovho anjela s vytaseným mečom v ruke, zamiereným na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odiati vrecovinou, na tvár.

¹⁷Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil sčítať ľud a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodin, Bože môj, treba potrestať mňa a moju rodinu, nie však tvoj ľud.

¹⁸Vtedy odkázal Hospodinov anjel po Gádovi Dávidovi, aby šiel postaviť na humne Jebúseja Ornána Hospodinovi oltár.

¹⁹Dávid odišiel na výzvu Gáda, ktorý hovoril v mene Hospodina.

²⁰Keď sa Ornán obrátil, uzrel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu.

²¹Dávid sa pobral k nemu. Keď sa Ornán obzrel a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa mu tvárou po zem.

²²Dávid navrhol Ornánovi: Prepusť mi pozemok, na ktorom je humno, aby som na ňom postavil Hospodinovi oltár. Tak sa zastaví na ľude pohroma. Predaj mi ho za plnú cenu.

²³Ornán odpovedal Dávidovi: Vezmi si ho. Nech môj pán, kráľ, urobí, čo uzná za vhodné. Pozri, dávam dobytok na spaľované obety, náradie na mlátenie ako palivo i pšenicu na pokrmovú obetu; všetko dávam.

²⁴Kráľ Dávid však povedal Ornánovi: To nie! Odkúpim to len za plnú cenu. Neprinesiem predsa Hospodinovi to, čo je tvoje, ani nebudem obetovať to, čo ma nič nestojí.

²⁵Dávid odvážil Ornánovi za ten pozemok šesťsto šekelov zlata.

²⁶Dávid tam postavil Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obety a obety spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu zoslaním ohňa na oltár spaľovanej obety.

²⁷Na príkaz Hospodina si anjel zastrčil meč do pošvy.

²⁸Odvtedy, ako Dávid videl, že mu Hospodin na humne Jebúseja Ornána odpovedal, obetoval tam.

²⁹Príbytok Hospodinov, ktorý zhotovil Mojžiš na púšti, a oltár na spaľované obety sa vtedy nachádzali na výšine v Gibeóne.

³⁰Dávid však nemohol k nemu zájsť, aby sa poradil s Bohom, lebo ho vydesil meč Hospodinovho anjela.