1Božiu archu preniesli a uložili v stane, ktorý pre ňu roztiahol Dávid. Potom prinášali pred Bohom spaľované obety a obety spoločenstva.
2Keď Dávid dokončil spaľovanú obetu a obety spoločenstva, požehnal ľud v Hospodinovom mene.
3Potom nadelil všetkým Izraelitom, mužovi i žene, každému bochník chleba, datľový a hrozienkový koláč.
4Niektorých levitov určil na službu pred Hospodinovou archou, aby vyznávali, chválili a oslavovali Hospodina, Boha Izraela.
5Vedúcim bol Ásaf, jeho zástupcom Zekarja; Jeíel, Šemirámot, Jechíel, Mattitja, Elíab, Benája, Óbed Edóm a Jeíel hrali na harfách a citarách, Ásaf na cimbale.
6Kňazi Benája a Jachazíel neprestajne hrali na trúbach pred archou Božej zmluvy.
7V ten deň Dávid prvý raz poveril Ásafa a jeho bratov, aby vzdávali vďaku Hospodinovi takto:
8Ďakujte Hospodinovi! Vzývajte jeho meno! Medzi národmi rozhlasujte jeho skutky!
9Spievajte a hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch!
10Honoste sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina!
11Dopytujte sa na Hospodina a jeho silu, hľadajte jeho tvár ustavične!
12Pripomínajte si divy, ktoré konal, jeho znamenia a rozhodnutia jeho úst,
13vy, potomstvo Izraela, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení!
14On, Hospodin, je náš Boh, na celej zemi platia jeho rozsudky!
15Večne pamätajte na jeho zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícu pokolení,
16ktorú uzavrel s Abrahámom a prísažne sa zaviazal Izákovi.
17Určil ju Jákobovi za zákon, Izraelovi za večnú zmluvu
18slovami: Tebe dám krajinu Kanaán, váš dedičný podiel.
19Keď vás bolo len pár, iba hŕstka, boli ste v nej cudzincami
20a putovali od národa k národu, od jedného kráľovstva k inému ľudu,
21nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich aj kráľom hrozil:
22Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom!
23Spievaj Hospodinovi celá zem, zvestujte jeho spásu deň čo deň!
24O jeho sláve rozprávajte medzi pohanmi, o jeho divoch medzi všetkými národmi.
25Veď Hospodin je veľký, zasluhuje všetku chválu, treba sa ho báť viac než všetkých bohov.
26Veď všetci bohovia pohanov sú len modly, ale Hospodin utvoril nebesia.
27Predchádza ho velebná dôstojnosť, moc a radosť je tam, kde prebýva.
28Rody národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi slávu a moc!
29Vzdávajte Hospodinovi slávu jeho mena, prineste dar a predstúpte pred neho! Klaňajte sa Hospodinovi vo svätej ozdobe!
30Chvej sa pred ním celá zem! Pevne stojí svet, nepohne sa.
31Nech sa radujú nebesia a plesá zem, nech vravia medzi národmi: Hospodin je kráľom!
32Nech hučí more i čo ho napĺňa, nech výska pole a všetko na ňom!
33Nech zaplesajú stromy lesa pred Hospodinom, lebo prichádza súdiť zem!
34Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, veď jeho milosť trvá na veky.
35Volajte: Zachráň nás, Bože, náš záchranca! Zhromaždi a vysloboď nás spomedzi pohanov, aby sme mohli ďakovať tvojmu svätému menu, honosili sa tvojou chválou.
36Zvelebený buď Hospodin, Boh Izraela, od vekov až na veky! A všetok ľud odpovedal: Amen a Haleluja.
37Pred archou Hospodinovej zmluvy ponechal Ásafa a jeho bratov, aby tam ustavične konali službu podľa každodenného poriadku,
38ďalej Óbed Edóma a jeho šesťdesiatosem bratov. Jedutúnov syn Óbed Edóm a Chósa boli vrátnikmi.
39Kňaza Cádoka a kňazov, jeho bratov, ponechal pred príbytkom Hospodina na výšine v Gibeóne.
40Mali prinášať na oltári pre spaľované obety Hospodinovi ustavične ráno i večer spaľované obety, a to presne tak, ako je predpísané v zákone Hospodina, ktorý prikázal Izraelu.
41S nimi boli Héman, Jedutún a ostatní vybraní a vymenovaní, aby vzdávali Hospodinovi vďaku za to, že na veky trvá jeho milosť.
42Héman a Jedutún mali pri sebe trúby a cimbaly a nástroje pre náboženské piesne. Jedutúnovci boli pri bráne.
43Potom sa všetok ľud rozišiel domov. Pobral sa i Dávid pozdraviť si rodinu.