1Elizeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: Vstaň a presťahuj sa prechodne i s domácnosťou na iné miesto, lebo Hospodin privolal hlad. Ten už prišiel do krajiny na sedem rokov.
2Žena sa zariadila podľa slova Božieho muža. Odišla so svojou domácnosťou a sedem rokov prechodne bývala v krajine Filištíncov.
3Po siedmich rokoch sa tá žena vrátila z krajiny Filištíncov a šla ku kráľovi domáhať sa svojho domu a poľa.
4Kráľ sa práve zhováral so sluhom Božieho muža, Géchazim. Povedal: Nože mi rozprávaj o všetkých významných skutkoch, ktoré vykonal Elizeus.
5Keď rozprával kráľovi o tom, ako vzkriesil mŕtveho, žena, ktorej vzkriesil syna, si práve vtedy podávala žiadosť vo veci zabrania jej domu a poľa. Géchazi povedal: Môj pán a kráľ! To je tá žena a jej syn, ktorého vzkriesil Elizeus.
6Kráľ požiadal ženu, aby mu to vyrozprávala. Potom jej kráľ pridelil jedného dvorana, ktorý mal zariadiť vrátenie všetkého, čo jej patrilo, i všetkého výnosu z poľa odo dňa, keď opustila krajinu, až po prítomnosť. Elizeus a Chazael
7Elizeus prišiel raz do Damasku, keď bol sýrsky kráľ Benhadad chorý. Oznámili mu: Prišiel sem Boží muž.
8Kráľ povedal Chazaelovi: Vezmi so sebou dar, vyhľadaj Božieho muža a prezveď sa u neho na slovo Hospodina, či prekonám túto chorobu.
9Chazael ho šiel navštíviť. Vzal so sebou dar, rôzne cennosti z Damasku, náklad na štyridsať tiav. Tak prišiel a zastal pred ním s odkazom: Tvoj syn, sýrsky kráľ Benhadad ma posiela k tebe s otázkou: Prekonám túto chorobu?
10Elizeus mu odpovedal: Choď a povedz mu: Sama choroba nie je smrteľná, no Hospodin naznačil, že jednako len umrie.
11Nato mu tvár stŕpla, veľmi ho to dojalo, až sa Boží muž rozplakal.
12Chazael sa spýtal: Prečo plače môj pán? Odpovedal: Lebo viem, akej ukrutnosti sa dopustíš voči Izraelitom. Ich pevnosti vypáliš, ich junákov pobiješ mečom, ich dojčatá poroztínaš a ich tehotné ženy rozpáraš.
13Chazael namietal: Je tvoj služobník azda pes, aby sa dopustil toľkých ukrutností? Elizeus odvetil: Hospodin mi zjavil, že sa staneš sýrskym kráľom.
14Potom odišiel od Elizea a prišiel k svojmu pánovi. Ten sa ho spýtal: Čo ti povedal Elizeus? Povedal: Uistil ma, že budeš žiť.
15Na druhý deň si vzal prikrývku, namočil ju do vody a priložil mu ju na tvár, takže zomrel. Po ňom sa stal kráľom Chazael. Judský kráľ Jóram
16V piatom roku vlády izraelského kráľa Jórama, syna Achábovho, ba už za Jóšafata, judského kráľa, sa stal judským kráľom Jóšafatov syn Jóram.
17Mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a v Jeruzaleme vládol osem rokov.
18Chodil po ceste izraelských kráľov podľa Achábovho domu. Veď mal za ženu Achábovu dcéru! Robil to, čo sa protiví Hospodinovi.
19Hospodin však nechcel vyhladiť Júdu pre svojho služobníka Dávida. Prisľúbil mu totiž, že mu dá trvalé svetlo potomstva.
20Za jeho čias sa vymanil Edóm z područia Júdu a nastolil si vlastného kráľa.
21Potom prešiel Jóram spolu so všetkými vozmi do Cáiru. V noci vstal a zaútočil na Edómčanov, ktorí ho i s veliteľmi bojových vozov obkľúčili. Ľud sa stiahol do svojich stanov.
22Tak sa stal Edóm až dodnes nezávislým od Júdovu. Súčasne sa vtedy vymanila aj Libna.
23Ostatné Jóramove príbehy a všetko, čo vykonal, je poznačené v Kronike judských kráľov.
24Keď sa Jóram uložil k svojim otcom, pochovali ho k nim v meste Dávidovom. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Achazja. Judský kráľ Achazja
25V dvanástom roku vlády izraelského kráľa Jórama, syna Achábovho, sa stal judským kráľom Jóramov syn Achazja.
26Mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a vládol jeden rok v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra izraelského kráľa Omriho, sa volala Atalja.
27Chodil po ceste Achábovho rodu a robil to, čo sa protiví Hospodinovi. Patril predsa do Achábovej rodiny.
28Raz sa vybral s Achábovým synom Jóramom do boja proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi pri Rámot Gileáde. Sýrčania však Jórama porazili.
29Kráľ Jóram sa musel utiahnuť do Jezreelu, aby sa zotavoval z rán, ktoré mu zasadili Sýrčania v Ráme v boji so sýrskym kráľom Chazaelom. Achazja, syn judského kráľa Jórama, odišiel do Jezreela navštíviť Achábovho syna Jórama, pretože bol ranený.