1Prorockí učeníci navrhli Elizeovi: Ako vidno, miesto, kde s tebou bývame, je nám pritesné.
2Poďme k Jordánu a donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie. Povedal: Choďte!
3Tu sa niekto ohlásil: Nech sa ti páči ísť so svojimi služobníkmi. Odvetil: Pôjdem.
4Šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, stínali stromy.
5Ako tak jeden stínal strom, železná časť sekery mu odpadla do vody. Spustil krik: Ach, môj pane, bola vypožičaná!
6Boží muž sa spýtal: Kam spadlo to železo? Ukázali mu to miesto. Nato okliesnil konár, hodil ho ta a železo sa vynorilo.
7Povedal: Zdvihni si ho! Ten sa načiahol a vzal si ho. Elizeus zajíma Sýrčanov
8Keď sýrsky kráľ viedol vojnu proti Izraelu, radieval sa so svojimi služobníkmi o presnom mieste táborenia.
9Boží muž však izraelského kráľa varoval: Vyhýbaj sa tomu miestu, lebo ta zostúpili Sýrčania.
10Izraelský kráľ vyslal hliadku na miesto, ktoré mu Boží muž označil a pred ktorým ho varoval, takže bol ustavične v strehu.
11Tento výsledok znepokojoval sýrskeho kráľa. Zvolal si služobníkov a spýtal sa ich: Neprezradíte, kto z našich má spojenie s izraelským kráľom?
12Jeden z jeho služobníkov povedal: Nikto, môj pane a kráľu. To Elizeus, prorok v Izraeli, prezrádza izraelskému kráľovi zámery, ktoré zostavuješ vo svojej spálni.
13Nato rozkázal: Choďte a zistite, kde sa práve zdržuje. Potom ho dám zatknúť. Hlásili mu: Je práve v Dotáne.
14Vyslal ta kone, bojové vozy a silný oddiel. Tí dorazili v noci a mesto obkľúčili.
15Včasráno vstal sluha Božieho muža. Keď vyšiel von, videl, že voj360 sko s koňmi a vozmi obkľučuje mesto. Jeho sluha mu povedal: Beda, pane môj, čo si počneme?
16Ten však odpovedal: Neboj sa! Máme viac spojencov než oni.
17Potom sa Elizeus modlil: Hospodin, otvor mu, prosím, oči, aby videl. Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea.
18Keď k nemu zostupovali, Elizeus sa modlil k Hospodinovi: Zaslep tento národ. Ten ich zaslepil podľa Elizeovho slova.
19Elizeus im vtedy povedal: Nie ste na správnej ceste a na pravom mieste. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte. Tak ich priviedol do Samárie.
20Len čo ta vstúpili, povedal Elizeus: Hospodin, otvor im oči, aby videli. Hospodin im otvoril oči a zbadali, že sú uprostred Samárie.
21Keď ich izraelský kráľ uvidel, spýtal sa Elizea: Otec môj, mám ich dať pobiť?
22Odpovedal: Nezabíjaj ich! Zabíjaš azda tých, ktorých sa zmocníš vlastným mečom a lukom? Predlož im chlieb a vodu, nech sa najedia a napijú. Potom nech odídu k svojmu pánovi.
23Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom sýrske lúpežné oddiely prestali prepadávať Izrael. Hlad v Samárii
24Neskôr sýrsky kráľ Benhadad sústredil celé svoje vojsko, pritiahol a obľahol Samáriu.
25V dôsledku obliehania nastal v S amárii taký hlad, že oslia hlava stála osemdesiat šekelov striebra a štvrť kabu holubieho trusu päť šekelov striebra.
26Keď izraelský kráľ prechádzal po hradbách, ktorási žena na neho volala: Pane môj, kráľu, pomôž!
27Odpovedal: Ak ti nepomôže Hospodin, akoby som ti mohol pomôcť ja? Azda troškou obilia alebo muštu?
28Kráľ sa jej spýtal: Čo chceš? Odvetila: Táto žena ma naviedla: Daj svojho syna, nech ho dnes zjeme. Môjho syna zjeme zajtra.
29Tak sme môjho syna uvarili a zjedli. Keď som jej na druhý deň povedala: Daj svojho syna, nech ho zjeme, ona si syna skryla.
30Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty. Keď šiel po hradbách, ľud si všimol, že pod nimi má na tele vrecovinu.
31Povedal: Nech ma čo najprísnejšie potrestá Boh, ak nepríde dnes Šáfatov syn Elizeus o hlavu.
32Elizeus sedel doma a starší sedeli s ním, keď k nemu vyslal kohosi zo svojich ľudí. Prv než k nemu prišiel posol, Elizeus starším povedal: Je jasné, že ten lotor kohosi posiela, aby mi sťal hlavu. Dávajte pozor! Keď posol príde, zatvorte dvere a dverami ho vytlačte. Či za ním nepočuť kroky jeho pána?
33Ešte s nimi hovoril, keď k nemu zostúpil posol. Vyhlásil: Táto pohroma pochádza od Hospodina. Načo mám ešte čakať na Hospodina?