¹Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zaodial sa vrecovinou a vstúpil do Hospodinovho domu.

²Nato poslal správcu paláca Eljákima, pisára Šebnu a starších spomedzi kňazov zaodiatych vrecovinou za prorokom Izaiášom, synom Ámocovým.

³Povedali mu: Takto vraví Chizkija: Tento deň je dňom súženia, trestu a potupy, lebo synovia majú vyjsť z lona, ale niet sily na pôrod.

⁴Možno Hospodin, tvoj Boh, naslúcha hrozbám náčelníka štábu, ktorého poveril jeho pán, asýrsky kráľ, hanobiť živého Boha. Za hrozby, ktoré si počul, ho tvoj Boh Hospodin potrestá. Pomodli sa za zvyšok, ktorý tu ešte je.

⁵Keď prišli služobníci kráľa Chizkiju k Izaiášovi,

⁶ten im povedal: Odkážte svojmu pánovi: Takto vraví Hospodin: Neboj sa hrozieb, ktoré si počul a ktorými ma urážali sluhovia asýrskeho kráľa.

⁷Dám mu totiž vnuknutie. Počuje správu a vráti sa do svojej vlasti, kde ho dám sťať mečom. Nová výzva na kapituláciu

⁸Keď sa náčelník štábu vrátil, zastihol asýrskeho kráľa pri útoku na Libnu. Dozvedel sa totiž, že sa stiahol z Lakíša.

⁹Dostal hlásenie o kúšskom kráľovi Tirhakovi: Maj sa na pozore! Vypravil sa do boja proti tebe! Znovu vypravil poslov ku Chizkijovi s odkazom:

¹⁰Nedaj sa zneužiť svojím Bohom, na ktorého sa spoliehaš v domnienke, že Jeruzalem nepadne do moci asýrskeho kráľa.

¹¹Iste si počul, čo urobili asýrski králi rôznym krajinám, ktoré prepadli hubiacej kliatbe. Ty by si mal byť vyslobodený?

¹²Mohli azda bohovia národov, ktoré zničili moji otcovia, vyslobodiť Gózan, Cháran, Recef a E denovcov v Telassare?

¹³Kdeže je kráľ Chamátu, kráľ Arpádu, kráľ mesta Sefarvajimu, Hény a Ivy? Chizkijova modlitba

¹⁴Chizkija prevzal od poslov listy a prečítal ich. Potom vystúpil do Hospodinovho domu a rozložil ich pred Hospodinom.

¹⁵Chizkija sa modlil k Hospodinovi: Hospodin, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých pozemských kráľovstiev. Ty si utvoril nebesia i zem.

¹⁶Nakloň, Hospodin, ucho a počúvaj. Otvor oči, Hospodin, a viď! Vypočuj si hrozby Sancheríba, ktoré odkázal, aby hanobil živého Boha.

¹⁷Skutočne, Hospodin, asýrski králi spustošili národy a ich krajiny.

¹⁸Ich bohov spálili a zničili, i keď to vôbec neboli bohovia, ale len dielo ľudských rúk, drevo a kameň.

¹⁹Teraz však Hospodin, Bože, zachráň nás, prosím, z jeho moci. Nech všetky pozemské kráľovstvá poznajú, že ty jediný, Hospodin, si Bohom. Izaiášovo povzbudenie

²⁰Vtedy odkázal Izaiáš, syn Ámocov, Chizkijovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Vypočul som si tvoju modlitbu vo veci asýrskeho kráľa Sancheríba.

²¹Toto o ňom vyriekol Hospodin: Pohŕda tebou, vysmieva sa ti panna, dcéra Siona, potriasa za tebou hlavou dcéra Jeruzalema.

²²Koho si to hanobil a zneucťoval, na koho si sa osopil, pyšne pozdvihol svoje oči? Na Svätého Izraela!

²³Svojimi poslami si hanobil Pána. Povedal si: Pomocou svojich početných vozov som dosiahol horské výšiny, zákutia Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho skvelé cyprusy. Prenikol som do jeho odľahlých kútov, do jeho zalesnenej časti.

²⁴Vykopal som studne a vypil cudzie vody, chodidlami som vysušil všetky kanály Egypta.

²⁵Nepočul si? Oddávna som to pripravoval, od praveku to chystal, teraz uskutočňujem. Tak si mohol na hromadu trosiek zmeniť opevnené mestá.

²⁶Ich bezmocní obyvatelia sa zdesili a zahanbili, zmenili sa ako poľná bylina a čerstvá zeleň, ako tráva na strechách, ako predčasne uschnuté obilie.

²⁷Viem o tvojom odpočívaní i každom tvojom pohybe, i ako zúriš proti mne.

²⁸Pretože zúriš proti mne a chýr o tvojej hrdosti sa mi dostal do uší, osadím ti do nozdier svoju obrúčku a do tvojich úst zubadlo. Odvediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

²⁹Toto ti bude znamením: Tohto roku budete jesť z obilia, čo sa samo rozseje, v druhom roku to, čo z toho vzíde, a v treťom roku budete už siať a žať, sadiť vinice a užívať ich plody.

³⁰Zvyšok Júdovho domu, ktorý sa zachráni, zapustí korene a vydá ovocie.

³¹Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Vykoná to Hospodinova horlivosť.

³²Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Do tohto mesta sa nedostane ani ta šíp nevystrelí. Neprerazí doň štítom ani proti nemu nenakopí násyp.

³³Vráti sa cestou, ktorou prišiel, do tohto mesta sa však nedostane — znie výrok Hospodina.

³⁴Pre seba a svojho služobníka Dávida obránim toto mesto a zachránim ho.

³⁵Tejže noci vyšiel Hospodinov anjel a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc mužov. Keď ľudia ráno vstali, všade samé mŕtvoly.

³⁶Nato sa asýrsky kráľ Sancheríb vydal na spiatočnú cestu a po svojom návrate sa usadil v N inive.

³⁷Keď konal pobožnosť v dome svojho boha Nisroka, Adrammelek a S arecer ho zabili mečom a unikli do krajiny Ararat. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Esarhadón.