¹V dvadsiatom siedmom roku vlády izraelského kráľa Járobeáma sa stal judským kráľom Amacjov syn Azarja.

²Mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka pochádzala z Jeruzalema a volala sa Jekolja.

³Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, presne podľa vzoru svojho otca Amacju.

⁴Výšiny však nezanikli. Ľud na nich ešte stále obetoval a pálil tymian.

⁵Hospodin ranil kráľa, takže bol malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v osobitnom dome. Kráľov syn Jótam viedol palác a spravoval prostý ľud.

⁶Ostatné príbehy Azarjove i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov.

⁷Keď sa Azarja uložil k svojim otcom, pochovali ho k nim v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam. Izraelský kráľ Zekarja

⁸V tridsiatom ôsmom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal kráľom nad Izraelom v S amárii na šesť mesiacov Járobeámov syn Zekarja.

⁹Robil Hospodinovi naprotiveň podľa príkladu svojich otcov. Nevzdal sa hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech.

¹⁰Jábešov syn Šallúm sa proti nemu vzbúril, za prítomnosti ľudu ho zabil a po jeho smrti sa stal kráľom.

¹¹Ostatné príbehy Zekarjove možno nájsť poznačené v Kronike izraelských kráľov.

¹²Hospodinovo slovo, ktoré vyriekol o Jehuovi, znelo: Tvoji potomkovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na izraelskom tróne. Tak sa aj stalo. Izraelský kráľ Šallum

¹³Jábešov syn Šallum sa stal kráľom v tridsiatom deviatom roku vlády judského kráľa Uziju. Vládol jeden mesiac v S amárii.

¹⁴Potom Menachém, Gádiho syn, vytiahol z Tirce, vtrhol do Samárie, porazil Jábešovho syna Šalluma, usmrtil ho a stal sa po ňom kráľom.

¹⁵Ostatné Šallumove príbehy, vzburu, ktorú vyvolal, možno nájsť v Kronike izraelských kráľov.

¹⁶Vtedy Menachém rozdrvil Tappúach i všetko, čo v ňom bolo, aj jeho územie od Tirce odvetou za to, že mu neotvorili brány. Rozdrvil ho a všetky jeho tehotné ženy rozpáral. Izraelský kráľ Menachém

¹⁷V tridsiatom deviatom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal kráľom nad Izraelom v S amárii na desať rokov Gádiho syn Menachém.

¹⁸Robil Hospodinovi naprotiveň. Po celé svoje obdobie sa nevzdal hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech.

¹⁹Keď do krajiny vtrhol asýrsky kráľ Púl, Menachém mu dal tisíc talentov striebra, aby si tak zaistil jeho podporu na upevnenie vlastnej kráľovskej moci.

²⁰Menachém rozvrhol tú sumu na všetkých zámožných Izraelitov na úhradu asýrskemu kráľovi, a to päťdesiat šekelov na osobu. Asýrsky kráľ nato odtiahol a nezdržoval sa v tamojšom kraji.

²¹Ostatné Menachémove príbehy, všetko, čo vykonal, je poznačené v Kronike izraelských kráľov.

²²Keď sa Menachém uložil k svojim otcom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Pekachja. Hebr. Tifsach. Izraelský kráľ Pekachja

²³V päťdesiatom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal v S amárii na dva roky kráľom nad Izraelom Menachemov syn Pekachja.

²⁴Robil Hospodinovi naprotiveň. Nevzdal sa hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech.

²⁵Jeho pobočník Pekach, Remaljov syn, zosnoval proti nemu vzburu s päťdesiatimi Gileádčanmi a zabil ho v opevnenej veži kráľovského paláca v S amárii, ako i Argóba a Arjeho. Keď ho zabil, stal sa po ňom kráľom.

²⁶Ostatné Pekachjove príbehy, všetko, čo vykonal, možno nájsť v Kronike izraelských kráľov. Izraelský kráľ Pekach

²⁷V päťdesiatom druhom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal v S amárii na dvadsať rokov kráľom nad Izraelom Remaljov syn Pekach.

²⁸Robil Hospodinovi naprotiveň. Nevzdal sa hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech.

²⁹Za čias izraelského kráľa Pekacha prišiel asýrsky kráľ Tiglat Pileser, zabral Ijjón, Ábel Bét Maaku, Jánoach, Kedeš, Chácor, Gileád, Galileu, celý kraj Naftáli a ľud presídlil do Asýrie.

³⁰Vtedy Élov syn Hóšea roznietil vzburu proti Remaljovmu synovi Pekachovi a zabil ho. Po jeho smrti v dvadsiatom roku vlády Uzijovho syna Jótama sa stal po ňom kráľom.

³¹Ostatné Pekachove príbehy i všetko, čo vykonal, možno nájsť poznačené v Kronike izraelských kráľov. Judský kráľ Jótam

³²V druhom roku vlády izraelského kráľa Pekacha, syna Remaljovho, sa stal kráľom Jótam, syn judského kráľa Uziju.

³³Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Cádokova dcéra, sa volala Jeruša.

³⁴Robil to, čo Hos371 podin uznáva za správne, presne podľa vzoru svojho otca Uziju.

³⁵Ibaže výšiny ešte nezanikli. Ľud stále obetoval a pálil na výšinách tymian. On postavil Hornú bránu Hospodinovho domu.

³⁶Ostatné Jótamove príbehy, to, čo vykonal, je poznačené v Kronike judských kráľov.

³⁷V tých časoch začal Hospodin posielať proti Judsku sýrskeho kráľa Recína a Remaljovho syna Pehacha. Jótam sa uložil k svojim otcom a pochovali ho k jeho predkom v meste Dávida, jeho praotca. Po ňom sa stal kráľom Acház.