¹Keď Šalamún dokončil stavbu Hospodinovho domu, kráľovského paláca a všetkého, čo mienil vykonať,

²zjavil sa mu Hospodin druhý raz odvtedy, ako sa mu predtým zjavil v Gibeóne.

³Hospodin mu povedal: Vypočul som si tvoju modlitbu a tvoju úpenlivú prosbu, ktorými si sa ku mne utiekal. Posvätil som tento dom, ktorý si postavil, aby tam trvalo prebývalo moje meno. Moje oči a moje srdce tam budú ustavične.

⁴Ak budeš chodievať predo mnou tak, ako chodieval tvoj otec Dávid, bezúhonne a úprimne, konať tak, ako som ti prikázal, zachovávať moje ustanovenia a právne predpisy,

⁵trvale upevním tvoj kráľovský trón nad Izraelom, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi. Neostaneš na izraelskom tróne bez nástupcu.

⁶Ak sa však vy i vaši synovia odvrátite odo mňa a nebudete dodržiavať moje prikázania a moje ustanovenia, ktoré som vám uložil, ale pôjdete slúžiť iným bohom a budete ich uctievať,

⁷vyhubím Izrael z povrchu krajiny, ktorú som dal im, a dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, zavrhnem od seba. Izrael sa stane odstrašujúcim príkladom všetkým národom.

⁸Pokiaľ ide o tento nádherný dom, zarazí sa a zhíkne každý, kto prejde popri ňom. Na otázku: Prečo sa Hospodin takto zachoval k tejto krajine a k tomuto domu?

⁹dostanú odpoveď: Preto, že opustili svojho Boha, Hospodina, ktorý vyviedol ich otcov z Egypta, a pridŕžali sa iných bohov, uctievali ich a slúžili im. Preto Hospodin, ich Boh, dopustil na nich všetku túto pohromu.

¹⁰Po dvadsiatich rokoch, počas ktorých staval Šalamún obe budovy, Hospodinov dom a kráľovský palác,

¹¹a počas ktorých dodával týrsky kráľ Chíram Šalamúnovi cédrové a cyprusové drevo i zlato, podľa všetkých jeho prianí, dal kráľ Šalamún Chíramovi dvadsať miest v Galilei.

¹²Chíram sa vybral z Týru prezrieť si tie mestá, ktoré mu dal Šalamún, no nepáčili sa mu.

¹³Povedal: Brat môj, čo si mi to dal za mestá? Nazval ich menom Kábul a tak sa tento kraj dodnes volá.

¹⁴Potom poslal Chíram kráľovi stodvadsať talentov zlata.

¹⁵Cieľom nútených prác, ktoré zaviedol kráľ Šalamún, bolo postaviť Hospodinov dom, vlastný palác, Millo, jeruzalemské múry, Chácor, Megiddo a Gézer.

¹⁶Faraón, egyptský kráľ, sa vypravil, dobyl Gézer a vypálil ho. Kanaánčanov, obyvateľov mesta, pobil a dal ho do vena svojej dcére, Šalamúnovej žene.

¹⁷Potom Šalamún znovu vybudoval Gézer, dolný Bét Chorón,

¹⁸Baálat, Támar na púšti,

¹⁹všetky zásobovacie mestá, čo mal, ďalej mestá pre vojnové vozy a jazdu i čo hodlal Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území, kde vládol.

²⁰Všetok ľud, čo zostal z Amorejčanov, Chetitov, Perizzejov, Chivviov a Jebúsejov, ktorí nemali izraelský pôvod,

²¹ich potomkov, ktorí po nich zostali v krajine a ktorých nestihli vyhubiť kliatbou, podrobil Šalamún až dodnes nútenej pracovnej povinnosti.

²²Z Izraelitov však Šalamún nikoho nezotročil, lebo tí mu slúžili ako vojaci, úradníci, hodnostári, dôstojníci, velitelia vojnových vozov a jazdectva.

²³Hlavných dozorcov nad Šalamúnovým dielom bolo päťstopäťdesiat. Tí viedli ľud, čo vykonával práce.

²⁴Keď sa faraónova dcéra presťahovala z Dávidovho mesta do svojho domu, ktorý pre ňu postavil, dal sa budovať Millo.

²⁵Šalamún prinášal trikrát do roka spaľované obety a obety spoločenstva na oltári, ktorý postavil Hospodinovi a pálil tymian pred ním. Tak dokončil chrám.

²⁶Kráľ Šalamún vybudoval loďstvo v E cjón Geberi, ktorý je pri Élate na pobreží Červeného mora v Edómsku.

²⁷Chíram vyslal na lode svojich služobníkov, skúsených námorníkov, k služobníkom Šalamúnovým.

²⁸Plavili sa do Ofíru, odkiaľ priviezli štyristodvadsať talentov zlata a odovzdali to kráľovi Šalamúnovi.